Journal ARS 42 (2009) 1

I.
Jeffrey Chipps SMITH

Albrecht Dürer and Eastern Europe
[Albrecht Dürer a východná Európa]

(Summary)

Vzťah Albrechta Dürera (1471 – 1528) k východnej Európe sa zdá byť prirodzenou témou výskumu. Nakoniec, jeho otec, zlatník Albrecht starší (1427 – 1502), sa narodil v Ajtósi vo východnom Uhorsku a emigroval do Norimbergu. Hoci existujú detailné štúdie o dopade diela mladšieho Dürera na nizozemské, talianske a španielske umenie, medzi iným, dôkladné zhodnotenie jeho vplyvu v prácach stredoeurópskych majstrov od Gdanska po Budapešť zostáva nenapísané. Politické rozdelenie Európy počas veľkej časti 20. storočia a jazykové bariéry zaiste odradili mnohých bádateľov. Predložená krátka esej pristupuje k tejto téme štyrmi spôsobmi.

Otázky kontaktu. Dürer mal šťastie, že vyrástol v Norimbergu, veľkom umeleckom a obchodnom centre. Umiestnenie franského mesta v srdci Európy napomáhalo obchodu po celom kontinente. Norimberskí obchodníci importovali suroviny z východu. Tunajší zlatníci a zruční remeselníci spracovávali české striebro a ďalšie kovy na luxusný tovar a precízne nástroje. Extenzívny obchodný network spájajúci Norimberg s východnou Európou možno demonštrovať obchodným distribučným systémom Antona Kobergera, popredného vydavateľa v meste a Dürerovho kmotra. Je zdokumentované, že Koberger mal agentov predávajúcich jeho knihy, vrátane Norimberskej kroniky (1493), v Gdansku, Poznani, Vroclavi, Krakove, Prahe, Viedni, Budapešti, a ďalej na východe, v Lembergu (Ľvove) a Hermannstadte (Sibiu).

Dürerove priame spojenia. Hoci dokumentácia je žalostne nekompletná, Dürer príležitostne maľoval pre patrónov vo východnej Európe. Johannes Thurzó (Turzó), vroclavský biskup (1506 – 1520), vlastnil teraz stratenú Madonu a dieťa. Roku 1508 sa umelec snažil získať obchodníka z Frankfurtu nad Mohanom, Jakoba Hellera, či už ku kúpe, alebo k pomoci pri predaji tohto obrazu. Bol potešený, keď biskup kúpil obraz za vysokú cenu. Podobne Thurzó objednal obrazy Adama a Evy (Madrid, Prado) v životnej veľkosti, datované k roku 1507, pre svoju biskupskú rezidenciu vo Vroclavi. Dürer odmietol Juraja Thurza, biskupovho brata, ktorý sa roku 1509 neúspešne snažil objednať veľkú maľbu Madony s dieťaťom v krajine. Vyčerpaný prácou na oltári Jakoba Hellera, Dürer projekt odmietol. Roku 1504 kúpil norimberský patricij Hans Harsdörfer od Dürera „ein huebsche gelümynirte taffell“ (atraktívnu iluminovanú tabuľu), ako dar pre Vladislava II., českého a uhorského kráľa (1490 – 1516). Nanešťastie, tento obraz sa stratil na ceste do Budína. Zvažujúc otomanskú hrozbu vo vzťahu k juhovýchodnej Európe, dedikoval norimberský majster svoje Pojednanie o fortifikácii (Norimberg 1527) Ferdinandovi I., českému a uhorskému kráľovi (1526/1527 – 1564). Dürer tiež maľoval portréty Bernharda von Reesena (1521) z Gdanska a Albrechta von Brandenburg-Ansbach (1525), veľmajstra rádu nemeckých rytierov, ktorý neskôr sídlil v Königsbergu (Kaliningrade).

Umelcov mladší brat, Hans (1490 – 1534/1535), sa usadil roku 1527 v Krakove, kde sa stal maliarom poľského kráľa. Cestoval Dürer niekedy do východnej Európy? Máme na to málo dôkazov, hoci niektorí bádatelia argumentovali, že kresby dvoch dedinčanov z roku 1505 potvrdzujú, že umelec pre¬šiel Lužickosrbskú marku Slovinska na svojej ceste do Benátok.

Vplyv Dürerovych grafík. Dosť skoro vo svojej kariére si Dürer najal agentov na predaj svojich grafík. Zaiste mal výhody z Kobergerových kontaktov vo východnej Európe. Jeho grafiky široko cirkulovali, používané v mnohých médiách ako ikonografické a kompozičné vzory. Život Panny Márie a tri Pašio¬vé série boli obzvlášť vplyvné. Medzi rokmi 1496 a 1498, Václav z Olomouca (Wenzel von Olmütz) reprodukoval deväť z Dürerových grafík. Avšak monogram norimberského majstra nahradil svojím vlastným. Niektorí umelci si požičiavali celé scény, kým iní použili iba niekoľko figúr, resp. jednotlivú pózu. V prípadoch Majstra Michalovho veľkého oltára(1511 – 1517)pre mariánsky kostol v Gdansku a Epitafu Apokalyptickej Márie s dieťaťom (c. 1512?), teraz v Bratislave, sú Dürerove pôvodné vzory adaptované voľne a kreatívne.

Dürer ako zbierkový predmet. Dürerovo umenie je príležitostne dokumentované v zbierkach východnej Európy. Najväčšia koncentrácia Dürerových diel bola vo vlastníctve cisára Rudolfa II. (1576 – 1612) v Prahe. On a jeho agenti agresívne hľadali Dürerove diela. V roku 1606 cisár kúpil Ružencovú slávnosť zo San Bartolomea v Benátkach. Rudolf tiež patrónoval Hansa Hoffmanna, Daniela Fröschla a ďalších umelcov, ktorí tvorili nové maľby, grafiky a kresby v štýle Dürera. Bartholomäus Spranger, ďalší z Rudolfových dvorných umelcov v Prahe, sústredil veľkú kolekciu Dürerovho diela, zahŕňajúcu 3500 grafík, 33 drevených blokov a 3 ryté medené platne. Tzv. „Dürerova renesancia“ v Prahe ovplyvnila Rudolfových súčasníkov. Roku 1607 si Princ Karl von Liechtenstain objednal u Adriana de Vries Krista v mukách (Viedeň, Zbierka princa z Liechtensteinu). Kristova póza vychádza s titulnej strany Dürerových Veľkých pašií (1511). Nanešťastie, dnes je Ružencová slávnosť (Praha, Národní galerie) jediným obrazom bezpečne pochádzajúcim od Dürera, ktorý sa zachoval vo východnej Európe.

Preklad I. Ciulisová