Journal ARS 42 (2009) 1

Ivan GASKELL

Jesus Christ as the Divine Mercy by Eugeniusz Kazimirowski. The Most Influential Polish Painting of the Twentieth Century?
[Ježiš Kristus ako Božie Milosrdenstvo od Eugeniusza Kazimirowského. Najvýznamnejšia poľská maľba 20. storočia?]

(Summary)

Od polovice 19. storočia západoeurópske umenie tak, ako bolo chápané a hodnotené vo svete umenia, umelcov, kritikov, galeristov, kurátorov, zberateľov a historikov umenia, dávalo málo priestoru umeniu súvisiacemu s organizovaným kresťanstvom. Presvedčenia niektorých umelcov boli nekompatibilné s kresťanstvom (Picasso); iní sa domnievali, že ak je raz „umenie redukované na úroveň bežného človeka, už nie je aktom viery, ale aktom propagandy“ (Braque). Pre niektorých práve moderné umenie vytlačilo organizovanú vieru ako cestu k transcendencii (Rothko). Keď už raz umelci disponovali takým štylizovaným zobrazovaním, ktoré bolo schopné znázorňovať bez toho, aby to bolo rozpoznateľné, alebo znázorňovanie celkom opustili, nemohli už dlhšie uspokojovať devocionálne a liturgické potreby, ktoré záviseli od jasnej reprezentácie posvätných postáv.

Napriek všetkému, niektorí „tradiční“ alebo „provinční“ umelci naďalej napĺňali požiadavky kresťanských kostolov. Táto štúdia sa dotýka jednej takejto maľby: Ježiš Kristus ako Božie Milosrdenstvo od poľského umelca Eugeniusza Kazimirowského (1873 – 1939). Kazimirowski maľoval krajiny, zá¬hradné scény a portréty v sviežej, avšak predsa len pastelovej stredoeurópskej realistickej maniere. Jeho ojedinelým, nanajvýš vplyvným dielom bol religiózny obraz vyhotovený pre otca Michała Sopoćka (1888 – 1975).

V roku 1933 sa Sopoćko stal vo Vilniuse duchovným tútorom mníšky, ktorá zaznamenávala vízie Krista, sestry Márie Faustíny (1905 – 1938). Jej kľúčová vízia sa objavila 22. februára 1931, keď Maria Faustína oznámila, že sa jej zjavil Ježiš ako Kráľ Milosti, oblečený v bielom, dva široké lúče, jeden červený a druhy svetlý, vyžarujúce z jeho hrude. Ježiš Faustínu inštruoval, aby svoju víziu dala namaľovať, nechala opatriť nápisom so slovami „Ježiš, verím v Teba“ a obraz poskytla k uctievaniu (pozn. 18). Presvedčený o vierohodnosti tejto vízie, otec Sopoćko v roku 1934 poveril vytvorením takéhoto obrazu Eugeniusza Kazimirowského, a to s požiadavkou dôsledne nasledovať inštrukcie sestry Faustíny. Obraz bol po prvýkrát verejne uctievaný o rok neskôr a následne umiestnený v kostole otca Sopoćka. Sestra Faustína zomrela roku 1938, ale otec Sopoćko neúnavne šíril kult Božieho Milosrdenstva, nasledujúc inštrukcie, ktoré sestra Faustína údajne získala priamo od Krista a zaznamenala vo svojom zápisníku. Obraz, nachádzajúci sa v časti Poľska anektovanej Sovietskym zväzom, bol počas vojny i neskôr v ohrození a skončil vo Vilniuse (od roku 1991 v nezávislej Litve). Viacerí umelci čoskoro vytvorili kópie alebo derivácie Kazimirowského obrazu. Najpozoruhodnejšia bola druhá z dvoch prác, ktoré v roku 1941 vytvoril poľský umelec Adolf Hyła (zomrel v roku 1968). V roku 1947 bola táto kópia umiestnená v konvente v Łagiewnikach pri Krakove, kde sestra Faustina zomrela.

Ešte predtým, ako sa niektorý z oboch spomínaných obrazov stihol stať slávnym, bol kult Božieho Milosrdenstva v päťdesiatych rokoch preskúmaný vatikánskou Svätou stolicou. Jeho zbožnosť bola v takom podozrení, že publikovaná edícia denníka sestry Faustíny (záznam jej vízii a zdroj kultu) bola v roku 1959 daná na Index Librorum Prohibitorum. Situácia sa zmenila, keď sa Karol Józef Wojtyła stal roku 1963 krakovským arcibiskupom. Bol to on, kto zariadil skúmanie prípadu, ktoré potvrdilo zbožnosť. Jeho zvolenie za pápeža Jána Pavla II. v roku 1978 bolo signálom nového záväzku voči kultu. Cirkevný zákaz jeho šírenia bol v tomto roku zrušený. Kongregácia Sestier Milosrdného Krista, založená otcom Sopoćkom, bola uznaná. Sestra Faustína bola roku 1993 beatifikovaná a v roku 2000 kanonizovaná. Otec Sopoćko bol beatifikovaný v roku 2008.

V roku 2002 bola vysvätená nová rozľahlá pútnická svätyňa s pozostatkami sestry Faustíny a verziou obrazu Božieho Milosrdenstva od Adolfa Hyłu. Jej webová stránka deklaruje, že sanktuárium v Łagiewnikach v Poľsku je „svetovým centrom uctievania obrazu Božieho Milosrdenstva“. Ako odpoveď bol v roku 2003 obraz Kazimirowského profesionálne konzervovaný, a v roku 2005 prenesený z kostola spojeného s poľskou komunitou vo Vilniuse do iného kostola v meste, vysväteného ako Svätostánok Božieho Milosrdenstva.

Ikonografia obrazu vo všetkých svojich verziách pomáha vysvetliť intenzívnu identifikáciu Poliakov s obrazom, ako aj s kultom Božieho Milosrdenstva, ktorý reprezentuje. Červené a svetlé (vlastne biele) lúče vychádzajúce z Ježiša môžu symbolizovať krv a vodu rinúcu sa z jeho rany po bodnutí kopijou na kríži, ale môžu tiež evokovať poľskú národnú zástavu. Rímsko-katolícka cirkev, ktorá znovu ožila pod poľským pápežom, využila zbožnosť pripísanú tomuto obrazu a samotný kult ako súčasť opozície voči komunizmu v Poľsku. Cirkevné kongregácie poľského pôvodu dominujú pri šírení uctievania oboch verzií obrazov Božieho Milosrdenstva v mnohých krajinách.

Obraz zaujíma medzi kresťanskými devočnými obrazmi výnimočné postavenie. Teológ Robert Stackpole poznamenáva, že „obraz Božieho Milosrdenstva je jediným obrazom Krista, ktorý si výslovne Ježiš žiadal namaľovať osobitným spôsobom, a šíriť vo svete osobitnou formou“ (pozn. 37). Kazimirowského úloha pri vzniku tohto diela musela byť celkom zatienená, za účelom pôsobivého podania milosti, ako to popisuje Sv. Faustína, ktorej víziu musel obraz presne reprezentovať. Každý ďalší obraz opakujúci jeho ústredné charakteristiky, či už maľovaný, fotografo¬vaný, tlačený, alebo dokonca v pixeloch na počítačovej obrazovke, môže údajne tiež prenášať milosti, keďže autenticita sídli vo vízii darovanej Ježišom, a nie v jej jednotlivom znázornení. Úvahy o umení sú potom marginálne, ak nie irelevantné. Nesúvisia s tým, či obrazy Božieho Milosrdenstva zohrávali úlohu v transformáciách Poľska v 20. a na začiatku 21. storočia, ako aj v transformáciách svetových prúdov, či sa už jedná o umenie alebo nie, či už ide o gýč alebo nie, o propagandu, alebo nie, Ježiš Kristus ako Božie Milosrdenstvo Eugeniusza Kazimirowského je jedným zo spoločensky najvplyvnejších obrazov 20. storočia. Preto je hodný skúmania.

Preklad I. Ciulisová