Journal ARS 43 (2010) 1

I.
Vladimir P. GOSS

The “Croatian Westwork” Revisited
[Návrat k „chorvátskemu westwerku“]

(Summary)

V predkladanej štúdii sa V. P. Goss vracia k problematike westwerku, a to predovšetkým vo vzťahu k územiu Chorvátska. Autor tému po prvýkrát systematicky spracoval (11 príkladov) v rámci svojej doktorskej dizertačnej práce Pre-Romanesque and Early Romanesque Architecture in Croatia (Predrománska a ranorománska architektúra v Chorvátsku) (Ithaca : Cornell University, 1972). O nové poznatky obohatenú verziu potom publikoval v článku „The South-Eastern Border of Carolingian Architecture“ (Juhovýchodná hranica karolínskej architektúry) (Cahiers archéologiques, 27, 1978, s. 133-148), kde na základe formálnych znakov jednotlivých westwer¬kov argumentoval, že predrománska architektúra ranostredovekého Chorvátskeho kráľovstva repre¬zentovala rozšírenie karolínskych tendencií.

Viacero novších štúdií, v prvom rade od U. Lobbedaya a C. McClendona, vyjadrilo pochybnosti o existujúcich interpretáciách westwerku. Ukázalo sa, že k dispozícii nie sú žiadne jednoznačné precedensy tohto kľúčového a revolučného prvku karolínskej architektúry, ktorý zmenil siluetu kresťanského chrámu. A tiež, že westwerk je obsahom aj formou výrazne individuálna štruktúra, interpretovateľná viac než iba jedným spôsobom.

Vo svetle týchto skutočností autor navrhuje vziať do úvahy výskumy kultúrnych antropológov a lingvistov, predovšetkým z oblasti slovanských štúdií, a preskúmať literárny a vizuálny význam prvkov vystupujúcich z prírodnej a ľuďmi modifikovanej krajiny, napríklad hory, stromy, či štruktúry zachytené v cestopisoch, no nikdy skutočne nerekonštruované, napríklad ranoslovanské „veže“, zjavné superštruktúry vtedajších obydlí. Tieto prvky možno považovať za predobrazy westwerku; ich obsah korešponduje s výrazom moci reprezentovaným karolínskou turris.

Autor, plne si vedomý toho, že takýto predpoklad potrebuje k potvrdeniu množstvo dôkazov, sa aspoň pokusne zamýšľa nad existenciou predpokladanej architektonickej formy a opisuje ju na základe vedomostí získaných kultúrnymi antropológmi a lingvistami.

Sú tu však aj omnoho zjavnejšie závery, t. j., že westwerk je vždy výrazom sily formujúcej novú krajinu, v ktorej už nie je miesto pre skromný, podsaditý kváder kresťanského chrámu; že westwerk nie je karolínsky, ale anti-karolínsky, keďže sa odvracia od aspektu renovatio karolínskej „renesancie“ a otvára nové cesty umeleckého vývinu smerom k originálnej stredovekej forme. Napokon, autor netvrdí, že našiel riešenie starého problému, verí však, že identifikoval komplex skutočností, v rámci ktorého je možné hľadať nové, bohatšie a prijateľnejšie interpretácie hodné spojenej, ale zároveň aj diferencovanej Európy.

Preklad z angličtiny M. Hrdina