Journal ARS 43 (2010) 1

Michael RATTRAY

Something about a Face: Itinerant Post-Spectacle Practices and the Work of Graham Landin
[Niečo o tvári: Putovné post-spektakulárne praktiky a dielo Grahama Landina]

(Summary)

Jednu sobotnú noc v období rokov 2008 – 2009 sa na Bulvári Saint-Laurent v montrealskej štvrti Plateau niekoľkí chodci zastavili a prezreli si kopu starých vecí čakajúcich na odvoz. V tom momente sa veža starých katódových televízorov premenila na niečo, čo sa stalo už dôverne známym výjavom miestnej štvrte. Najvyššie položený televízor bol vinylovými nálepkami pretvorený na tvár s tromi očami. Jeden z okoloidúcich sa nechal pri tomto výjave odfotografovať. Počas rokov 2008 – 2009 sa Plateau stalo miestom pre síce ťažko zaraditeľnú, no nesmierne populárnu participatívnu umeleckú činnosť.

Diela, vytvorené a vystavené miestnym umelcom Grahamom Landinom (nar. 1982), sú príkladmi nového vývoja, ktorý demonštruje putovné post-spektakulárne praktiky, aktivované urbánnou verejnou sférou (sférami). Predmetné práce si privlastňujú každodenné predmety a architektúru urbánnej verejnej sféry (sfér), aby sa jej (ich) prostredníctvom šírili do povedomia verejnosti. Umelec používa veľké vinylové nálepky, nastrihané do potrebných tvarov a následne v súlade s plánovaným estetickým účinkom aplikované v priestoroch mesta. Tvorivá činnosť môže byť preto realizovaná rýchlo, pri malých finančných nákladoch a takmer všade. Hotové nálepky majú antropomorfné tvary v podobe nosov, očí, úst, niekedy uší a lícnych kostí, občas aj brady. Tieto prvky sú potom aplikované na múry, brány, kryty požiarnych púmp, pamätníky, okná či dvere, v zásade na všetko, čo umelcovi pripomína tvar ľudskej tváre. Lesk vinylu umožňuje dielam vyniknúť na ich architektonickom pozadí, vytvárajúc priestor, kde dimenzie miesta dopĺňajú želaný estetický efekt.

Pojem urbánnej verejnej sféry (sfér) akcentuje teoretický problém rátajúci s množstvom sfér, ktoré v akomkoľvek danom okamihu existujú vo verejnom priestore. Cieľom je definovanie vplyvu jednotlivca ako kontrolného činiteľa, ktorý aktívne a účelovo určuje svoj vlastný lexikálny význam v rámci širšieho vizuálneho jazyka mesta. Idea sféry, predovšetkým vo verejnom zmysle, umožňuje komunikatívnu a participatívnu činnosť. Každá sféra môže byť v danom okamihu rovnaká, menšia, alebo väčšia než akákoľvek iná. Zmyslom uvažovania o multiplikovanej sfére (sférach) je umožniť hybným podnetom, napríklad Foucaultovej systémovej sile diskurzu podriaďujúcej si jeho činiteľov, prekonať v akomkoľvek danom momente tie ostatné.

Štúdia nemá v úmysle priniesť encyklopedickú dokumentáciu definície umenia ulice (street art). Akákoľvek definícia obmedzuje šírku aj hĺbku verejne pôsobiacich diel, legálnych aj ilegálnych, keďže sa v podstate snaží zachytiť to, čo nemôže a predovšetkým by nemalo byť pevne určené. Mnohí dnes aktívni umelci sú úplne anonymní. Prekonali kultúru mien a pomenovaní a uprednostnili vyjadrenie vlastnej kreativity prostredníctvom verejných zásahov, vizualizujúcich BIOS, „zadný dvor“, našich miest. Uvedomujúc si a manipulujúc mechanizmy, ktoré umožňujú fungovanie trhovej ekonomiky a kapitalizmu (súkromné vlastníctvo, orientácia na konzum a pod.), vytvárajú celý rad médií, ktoré rozbíjajú tradičný systém umeleckej klasifikácie a neproblematický obraz spektáklu. A práve preto zvolený pojem post-spektakulárna praktika aktivovaná v rámci pluralizovanej urbánnej verejnej sféry (sfér).

Lefebvrov koncept abstraktného priestoru, ktorý, ak má tvoriť základ systému zväzujúceho rozličné hodnoty súborom pravidiel, je závislý na opakovaní, výmene a rovnorodosti, naznačuje vhodnú cestu k uvažovaniu o putovných post-spektakulárnych praktikách. Abstraktný priestor je ako dôsledok fungovania neskorokapitalistickej spoločnosti priestorom, ktorý prisudzuje zvláštne postavenie určitým miestam, slúži zisku, stanovuje prijateľnosť a neprijateľnosť, pričom sústavne formuje hierarchický systém. Abstraktný priestor je inštitucionalizovaným priestorom s kľúčovou úlohou štátnej politiky. Operatívne nástroje zatriedenia a klasifikácie slúžia podľa Henriho Lefebvra systémovej inštitúcii, ktorá zjednocuje chápanie verejného a súkromného, umožňujúc súkromnému sektoru diktovať spôsoby využitia verejného priestoru. Lefebvre nazýva tento proces pojmom mimesis, ten sa však nesmie stotožňovať s gréckym chápaním, v tomto prípade je to abstraktné mimesis, pri ktorom BIOS verejného priestoru, kontrolovaný súkromným sektorom, reprodukuje spoločenské vzťahy umožňujúce stálu dominanciu súkromných záujmov vo verejnom priestore.

Hlavnou chybou umeleckých aktivít vo verejnej sfére je to, že predpokladajú verejnosť, ktorá je ľahostajná k svojej vlastnej funkcii, ktorá je neschopná pochopiť svoju pozíciu v rámci neskorokapitalistického hospodárstva. Realita však ukazuje, že väčšina ľudí si je plne vedomá dôsledkov fungovania dnešnej spoločnosti. Vnímajú tento spektákel a, čo je ešte dôležitejšie, uvedomujú si, ako málo zmôžu bez rizika drastických finančných protiopatrení, alebo, v prípade graffiti (post-graffiti) umelcov, kriminálnych protiopatrení. Súborný pojem umenie ulice (street art) len veľmi okrajovo definuje komplexnosť prác, ktoré aktívne dekonštruujú predpripravené zovšeobecnenia vo vzťahu k verejnému. Dielo Grahama Landina je nehierarchické, propaguje rovnostárstvo a bez žiadnej zjavnej príčiny pozýva k umeleckej spolupráci. Je to dielo, ktoré zostupuje do ulíc a vizualizuje vnútorné limity verejného priestoru.

Preklad z anličtiny M. Hrdina