Journal ARS 39 (2006) 1

Agnieszka TOMASZEWICZ

Antiquity in Residential Architecture of Wrocław in the Nineteenth Century
[Antika v rezidenčnej architektúre Wrocławi 19. storočia]

(Summary)

Každá epocha má svoju vlastnú predstavu o gréckej a rímskej antike. Európski architekti boli v 19. storočí zvlášť priťahovaní myšlienkami „antického domu“, ktorý bol popri „talianskej ville“ najviac populárnym vzorom pre obytnú architektúru. Bolo by možné pýta sa na dôvody toho, prečo sa aj v provinčnom meste bývalého Pruska stavali „antické“ vily a prečo boli nájomné domy boli zdobené „antickými“ ornamentmi. Príklady ilustrujúce recepciu an¬tických vzorov v obytnej architektúre Wrocławi môžu by rozdelené do troch skupín. Prvá skupina zahŕňa domy vytvárané podľa predmestskej vily rímskeho empíru v duchu koncepcií 19. storočia (napr. Eichborn Villa postavená v 1. polovici 19. storočia). Druhá skupina sa týka jednorodinných alebo bytových domov, ktorých fasády ilustrujú kompozičné pravidlá formulované Carlom Boetticherom v The Tectonics of the Hellenes (napr. Welz Villa, projektovaná C. Schmidtom, rovnako ako obytný dom projektovaný C. Luedeckem). Nakoniec tretia skupina je reprezentovaná obytnými domami s antickými, ale aj s inými motívmi (boli stavané v šesťdesiatych rokoch 19. storočia). Požiadavka na formy korešpondujúce s antikou nezodpovedala vo Wrocławi historickej tradícii, keďže mesto bolo situované na východných hraniciach Pruska, veľmi ďaleko od hraníc rímskej ríše. Podľa autorkinho názoru to vyplývalo z koincidencie niekoľkých faktorov, z ktorých najdôležitejšie boli nasledujúce:

1. Vedecké úspechy a ich prístupnosť (vykopávky v Herculaneu a Pompejách – tieto objavy boli široko popísané v časopisoch, pokusy o rekonštrukciu víl Plínia Mladšieho, výskumy farebnosti antickej polychrómie).

2. Vzdelanie architektov. Väčšina architektov pôso¬biacich v 19. storočí vo Wrocławi prišla z Berlína, kde ukončila stavebnú akadémiu (Bauakademie). Pokračovatelia Karla Friedricha Schinkela akceptovali grécky a rímsky klasicizmus ako záväzok, čas profesorov participovala na archeologických vykopávkach, hlavne v Grécku (H. Strack, G. Adler), ďalší profesori vytvárali teoretické základy klasickej architektúry (C. Boetticher).

3. Vzťah investorov, ktorí, súc ovplyvnení estetikou romantizmu, boli zameraní na výstavbu rezidencií vo forme antických „útočísk“.

Preklad I. Ciulisová