Journal ARS 40 (2007) 2

Jozef MEDVECKÝ

Zu den Quellen von Tencallas Malstil
[K prameňom Tencallovho maliarskeho štýlu]
[On Sources of Tencalla’s Painting Style]

(Summary)

Carpoforo Tencalla (1623 – 1685) je exemplárnym príkladom umelca, pre ktorého hranice geografické ani kultúrne nehrali žiadnu rolu. Vagantný maliar z Bissone pri Luganskom jazere sa stal popredným predstaviteľom talianskej ranobarokovej fresky v strednej Európe. Všetky podstatné znaky Tencallovho konštantne vyrovnaného, i keď trochu eklektického maliarskeho štýlu, majú už rané kompozície z roku 1655 zachované na pálffyovskom hrade Červený Kameň, ktoré boli prológom celej jeho rozsiahlej činnosti na sever od Álp. Odrážajú maliarske školenie v severotalianskych centrách a orientáciu na vzory rímskeho raného baroka a potvrdzujú jeho suverénne dekoratérske schopnosti. Pre zmenu dobového vkusu v polovici 17. storočia sú príznačné ich typicky barokovým spôsobom zašifrované obsahy, v intenciách objednávateľa vyjadrené ikonografickým programom celku výzdoby. Patria už celkom k barokovej kultúre a v mnohom anticipujú ďalší vývin. Na Slovensku zároveň reprezentujú to najkvalitnejšie, čo sa u nás z ranobarokovej fázy výzdoby profánnych interiérov zachovalo.

Tencallova stredoeurópska činnosť je pomerne známa a prebádaná. Čo sa však jeho umeleckých začiatkov týka, pretrváva stále značná neistota. Podľa nekonkrétnych údajov životopisca J. von Sandrarta (1675) mal svoje školenie absolvovať v severnom Taliansku (Bergamo, Milano, Verona), presnejšie údaje však chýbajú. Viac svetla do otázky maliarových počiatkov nevniesla ani nedávna výstava a syntetizujú¬ca publikácia lombardských autorov (2005).

Ako je známe, Tencallov typický maliarsky štýl bol konštantný a až do smrti sa nezmenil. Pri jeho utváraní úlohu preukázateľne zohrala nielen reprodukčná grafika a sprostredkované aktuálne vplyvy, ale aj diela slávnych predchodcov, ktoré mohol poznať z autopsie. Popri lombardskom seicente (I. Bianchi, C. Nuvolone) a rímskom ranom baroku treba brať do úvahy aj Benátky a región Veneto s dielami Tiziana, Tintoretta, Veroneseho a ďalších, ktoré na mladého umelca pravdepodobne silne zapôsobili. Ovplyvnenie benátskym maliarstvom, konštatované už dávnejšie Günterom Brucherom v súvislosti s freskami v Trautenfels (1670), ktoré doterajšie tencallovské bádanie nebralo do úvahy, potvrdzujú aj fresky v sale terrene hradu Červený Kameň.

V kontexte európskeho umeleckého vývinu nebol Tencalla samozrejme žiadny priekopník alebo novátor. Technicky a remeselne bol však suverénnym dekoratérom s citom pre farbu a detail, ako freskant súčasníkmi rešpektovaný a vysoko hodnotený. Je nesporné, že svojím rozsiahlym stredoeurópskym účinkovaním zohral pre ďalší vývin baroka v tejto oblasti zásadnú priekopnícku misiu (W. Kitlitschka). Ďalšie skúmanie Tencallových diel môže prispieť k zhodnoteniu všetkých aspektov jeho tvorby. V rámci neho treba aj jeho východiská, pramene inšpirácie a ďalšie súvislosti nanovo zohľadniť.