Journal ARS 44 (2011) 2

Tadeusz J. ŻUCHOWSKI

Erwägungen zur Interpretationsmöglichkeit der Wandmalerei. Am Beispiel der Stanzen im Vatikanischen Palast
[Uvažovanie nad interpretačnými možnosťami nástenného maliarstva. Vatikánske Stanze ako príklad]
[Considerations on the Possibilities of Interpretation of Wall Painting. Vatican Stanze as an Example]

(Summary)

Tzv. Vatikánske stanze sú mimoriadne vhodnými objektmi na skúmanie fenoménu nástenného maliarstva. Sala di Costantino, Stanza di Eliodoro, Stanza della Segnatura a Stanza dell’Incendio, z väčšej časti vymaľované medzi rokmi 1508 – 1524, ponúkajú možnosti analyzovať tak konkrétne maľby a výzdobné programy jednotlivých miestností, ako aj komplikované väzby medzi nimi. Nástenná maľba sa od tabuľovej maľby či maľby na plátne výrazne líši. Stena je jedným z prvkov architektonického systému a analýza malieb by bez zohľadnenia tohto systému nebola úplná. Sala di Costantino slúžila podľa najnovších výskumov ako veľká jedáleň, Stanza di Eliodoro ako malá audienčná miestnosť, Stanza della Segnatura ako súkromná knižnica, respektíve hudobná miestnosť a Stanza dell’Incendio ako malá jedáleň a zasadacia miestnosť Segnatury.

Steny ohraničujú a delia architektonický priestor, organizujú pohyb vo vnútri stavby. Komplikovaná architektúra rezidencie sa z dôvodu jej ideologického statusu podriaďuje ceremoniálnym potrebám. Nástenné maľby dokážu primárny charakter stien podstatne meniť a tým aranžovať nové priestorové súvislosti. Steny sú vnímané ako pevné štruktúry, no nástenné maľby dokážu tento vnem premeniť na pocit nepevnosti až efemérnosti. V analyzovanom komplexe hrajú dôležitú úlohu aj dlažby a klenby.

Kvôli realizácii svojich zámerov iniciovali maliari aj niekoľko špeciálnych prestavieb. Boli zväčšené dverné otvory, zvýšili sa okná zo strany Belvedéru a prerazili nové okenné otvory v Stanzi di Eliodoro a Stanzi della Segnatura. Okná Stanze dell’Incendio boli prestavané na francúzske. Prestavby zmenili architektonický výraz paláca, hlavne však vytvorili priaznivejšie podmienky pre umelcov: vznikli nové plochy pre maľby a vnútorný priestor vhodný pre plánovaný dekoratívny program.

Nástenné maľby možno vnímať predovšetkým v pohybe. Ten ovplyvňuje aj spôsob ich vnímania. Vnútorná architektúra vytvára organizovaný priestor, vhodný pre pohyb obyvateľa aj návštevníka. Keďže všetky priestory boli voľne prístupné, zdá sa, že komunikačný systém mal pre diváka rozhodujúci význam. Komunikačný poriadok je budovaný najmä prostredníctvom dlažieb a dverí. Iba Stanza della Segnatura bola zo systému analyzovaného komplexu vylúčená, samozrejme s výnimkou v prípade pápeža a jeho dvora. Pristavaný nosník umožnil prechod medzi Salou di Costantino a Stanzou dell’Inzendio, z ceremoniálneho hľadiska previazaných ako veľká a malá jedáleň. Až pochopenie komunikačného systému umožňuje položiť otázku, čo a za akých podmienok návštevník vidí.

Úplnosť vnemu možno dosiahnuť len ťažko. Vždy sú totiž prítomné rozličné obmedzenia, v prípade nástenného maliarstva predovšetkým vzdialenosť, veľkosť detailov a osvetlenie. Čo sa týka diváka, predpokladom správneho pochopenia diela je jeho zodpovedajúce teologické vzdelanie. Pri rozmiestnení jednotlivých malieb sa prihliadalo nielen na ich fyziologické danosti, ale aj intelektuálny obsah. Niekedy sú do zorného poľa vtiahnuté skutočné výjavy, napríklad výhľad z okna v Stanzi della Segnatura na Belvedér, doplňujúci scénu s Parnasom.

Pri pohybe priestorom sa vynára problém prechodových zón. Tieto zóny majú charakter relatívne úzkych úsekov komunikačného systému, z ktorých je možné vidieť nástenné maľby v dvoch susediacich miestnostiach. Divák dokáže v krátkych obrazových sekvenciách pozorovať oba výjavy naraz. Analýza stanzí a Konštantínovej sály názorne ukazuje dôležitosť takýchto priestorov pri komponovaní nástenných malieb.

Ak by však význam analyzovanej architektúry bol iba nepatrný, všetky vyššie zmienené otázky by stratili význam. Osobitosť miesta dáva nástenným maľbám zmysel – maľby možno analyzovať iba v ich architektonickom kontexte. Ceremoniál, s ktorým je previazaný obrazový program, sa odohráva výlučne v rámci konkrétnej architektúry. Na seba nadväzujúce miestnosti tento program ideologicky komentujú. Dejiny pápežstva a statusu pápeža sa odvíjajú v rozmanitých, no navzájom previazaných naráciách.

Preklad z nemčiny M. Hrdina