Journal ARS 45 (2012) 2

Campbell EWING

Liszt’s Involvement in Manet’s Gypsy Images
[Lisztova účasť na Manetových obrazoch Cigánov]

(Summary)

Edouard Manet začal svoju profesionálnu kariéru dielami, ktoré zachytávajú bohémsky pouličný život v Paríži a hudbu. Najzaujímavejšie z nich predstavujú „cigánske“ námety. V týchto dielach sa opieral predovšetkým o diskurzy podnietené Franzom Lisztom v knihe Des Bohémiens et de leur musique en Hongrie, uverejnenej v Paríži v roku 1859. Rad maliarových inovácií sa podobá na revolučný prístup Liszta k hudobnej tvorbe popísaný v tejto knihe. Umelec priznáva svoju zaviazanosť Lisztovi v obraze Starý hudobník.

„Cigánsky“ motív sa po prvý raz objavuje v zriedkavom a neuverejnenom lepte, rannej verzii Cigánov prezývanej Malí Cigáni. Manet ho vytvoril, keď ako začínajúci grafik experimentoval s novými médiami. Napriek početným zmenám v detaile a obráteniu celej konfigurácie v neskoršom lepte a maľbe, základná kompozícia zostáva konštantná vo všetkých troch verziách. Stojaca figúra nesúca gitaru zavesenú na chrbte dominuje v kompozícii svojim centrálnym umiestnením. Za ňou a po jej boku sedí matka a dieťa. Tretia polofigúra stojí za ňou pijúc z fľaše vody.

Niet dôkazu, že by Manet mal nejakú osobnú skúsenosť alebo vzťah s hudobníkmi, ktorých mohol konštruovať ako Cigánov v tomto bode svojho života. Avšak centrálna pozícia gitary vo všetkých obrazoch tejto série prezrádza dôležitosť cigánskej hudby pre Manetove predstavy o umeleckej praxi. Prvá zo sérií zachytáva pocit spontánnosti a škicovitosti demonštrovaný voľným spôsobom podania a bezstarostným prevedením. Ignorovaním akademicky správnej kresby a ľahostajnosťou voči tradičnej perspektíve tu Manet podnikol najradikálnejšie odmietnutie konvencií výtvarnej kresby vo svojej rannej umeleckej tvorbe. Natoľko radikálne, že tento grafický list nebol nikdy uverejnený.

Tieto hudobné obrazy sú príkladom Manetovej veľkej umeleckej ambície rozšíriť hranice média, ambície, ktorú zdieľal s významnými súčasníkmi, Baudelairom, Lisztom a Wagnerom. V takých umeleckých dielach ako tieto odkazuje na skúsenosti, ktoré nie sú viditeľné, ale pritom prístupné zmyslom, vedúc divákovu pozornosť preč od očividného námetu smerom k veciam a činnostiam, ktoré sú skryté, implicitné či vizuálne neprítomné. Evokovaním zvuku, hudby a iných nevizuálnych skúseností zdôraznil cestu k novému definovaniu referenčnej, odkazovej funkcie umenia. Že ho to zaujímalo od začiatku kariéry, dokladá päť veľkých malieb z roku 1862, ktoré znázorňujú hudobné námety, rovnako ako celý rad leptov. Vo všetkých týchto dielach sú jeho zobrazenia hudby začlenené do ľudových či exotických prostredí. V tej dobe hudba, ktorá pochádzala z takýchto prameňov, prispievala k regenerácii umení. Manetova voľba znázorňovať prostredia, ktoré sú s nimi späté, prezrádza jeho ambíciu dať svojim obrazom aspoň niektoré obdivované kvality tejto hudby.

V Des Bohémiens et de leur musique en Hongrie Liszt zdôraznil príspevok cigánskych hudobníkov k oživeniu západnej hudby. Upriamil pozornosť na ich virtuózne, improvizačné schopnosti osvojovať si a reorganizovať hudbu minulosti. Tento dôraz na prevedenie ako merítko umeleckej hodnoty sa zhoduje s Manetovou praxou celkom otvorene transkribovať diela iných umelcov. Asi sa oboznámil s Lisztovou knihou prostredníctvom osobných kontaktov, ktoré ho spájali s komponistom, a prvou verziou Cigánov demonštroval svoju zaviazanosť Lisztovi tým, že jeho myšlienky previedol do praxe. Technika tohto diela opakuje to, čo Liszt oceňoval ako cigánsku hudobnú spontánnosť a inšpirovanú naivnosť. Manetova obdoba Cigánov a ich hudby si za námet berie ich každodenný život, akoby ich muzikálnosť bola takou vnútornou súčasťou ich existencie ako jedlo a voda.

Manetov lept Pútnici je ďalším dielom, ktoré má dôležitý vzťah k súdobým diskurzom, tak k Baudelairovi, ako aj k Lisztovi. Báseň Charlesa Baudelaira Bohémiens en voyage bola napísaná skôr ako Lisztova kniha, ale následné Baudelairove úvahy o danej téme sa zdajú prezrádzať vplyv Lizstovej knihy. Pri rozvíjaní svojej interpretácie motívu Manet vytvoril „genetické“ spojivo s obomi predchádzajúcimi umeleckými dielami z odlišných disciplín.

Manetova grafická tvorba ranných 60. rokov 19. storočia bola dejiskom významného experimentovania. Zápasil s rozpormi, ktoré plynuli z jeho zaujatosti spontánnosťou a improvizáciou v médiu, ktoré svojou povahou vyžadovalo disciplinované pracovné postupy. Vymýšľajúc techniky ako vyriešiť túto dichotómiu Manet sa upriamil na myšlienku virtuózneho predvedenia. Jeho ranný lept skupiny Cigánov simuluje improvizované techniky, ktorých najživším uskutočnením bola cigánska hudba. Umelec prispôsoboval hudobnej tvorbe svoj prístup ku grafike. Navyše, včleňovaním skúseností odvodených z iných médií do svojho umenia, dával najavo svoju účasť na medzinárodnom hnutí, ktoré sa usilovalo o integráciu umení. V tom istom čase rozširoval rozsah a prístupnosť vizuálnych médií. Tieto štylistické prístupy neskôr rozkvitali v maľbe impresionistov.

Starý hudobník je vizuálnym zúročením Manetových diel s cigánskou tematikou z ranných 60. rokov. Maľba evokuje cigánskych nomádov, ktorých spojila oddanosť hudbe. Obraz Traja králi od Ary Scheffera z roku 1845, v ktorom je aj Lisztov portrét, poskytol model pre figúru, ktorú Manet pridal na ľavý okraj maľby. Napoly v obraze, napoly mimo neho a pritisnuté k tancujúcej postave, prevzatej z Manetovho obrazu Pijan absintu z roku 1859, sú tieto dve figúry podivne oddelené od kvarteta naľavo. Obe strany maľby sa zdajú namáhavo postavené vedľa seba a obe tieto figúry vyzerajú ako outsideri.

Kvartet na ľavej strane pripomína Manetovu rodinnú situáciu. Ale súvisí tiež s popisom historickej skupiny cigánskych hudobníkov z Lisztovej knihy. Umelec to dáva najavo citáciou zo Scheffera. Manet stotožňuje inovatívne podanie prameňov, techniky a námetu svojho obrazu s vplyvnými myšlienkami avantgardného komponistu o tom, čo bude tvoriť hudbu budúcnosti. Liszt píše, že historická cigánska skupina predstavuje predvoj signalizujúci cestu vpred k národnej hudobnej škole nezávislej na zavedenom kánone západnej hudby. Manetova maľba je toho obdobou, prevracajúc otrepané pravdy tradície a privádzajúc výtvarné umenie na nový kurz.

Manetovo prvé umelecké dielo vytvorené v štýle, ktorý bol symetrický s námetom – neuverejnený grafický list známy ako Malí Cigáni, iniciovalo jeho experimenty s inovačnými štylistickými rysmi, ktoré boli neskôr prevzaté do jeho maľby. Léon Rosenthal už v roku 1925 argumentoval, že Manetovi nič nebránilo, aby vo svojej grafike rozvíjal dôsledky inovatívnych námetov. Narážka na umenie tvorené v plenéri a na momentálne vnemy sa prvý raz objavuje v tomto grafickom liste. Ako hovorí Rosenthal, „grafická kompozícia a jej prevedenie sú určované želaním podať dojem ,okamihovosti‘ “. Rosenthal potvrdzuje prioritu Manetovej grafiky vo vývoji estetických cieľov impresionistického maliarstva. Je to téma, ktorá stále zaznieva u bádateľov grafiky napriek tomu, že je celkom ignorovaná veľkými retrospektívnymi prehľadmi tohto umeleckého hnutia.

Preklad z angličtiny J. Bakoš