Journal ARS 46 (2013) 2

Andrzej KOZIEŁ

The Cycle of Frescoes in the Former Cistercian Presbytery in Cieplice Śląskie Zdrój (Poland). A New Contribution to St. Bernard of Clairvaux Iconography in Central Europe in the Baroque Period
[Séria fresiek v bývalom cisterciánskom prepošstve v Cieplicach Śląskich Zdróji (Poľsko). Nový príspevok k ikonografii sv. Bernarda z Clairvaux v strednej Európe v dobe baroka]

(Summary)

V bývalom prepošstve krzeszówského cisterciánskeho kláštora v Cieplicach Śląskich Zdróji (teraz časť mesta Jelenia Góra) v Sliezsku došlo v roku 2011 k výnimočnému objavu v podobe 90 barokových fresiek, zahŕňajúcich zrejme až 54 obrazov (odkrytých 26) zo série venovanej osobe sv. Bernarda z Clairvaux. Cyklus začína vo východnom krídle kláštora dvoma maľbami opierajúcimi sa o úvod legendy „medoústeho Doktora“ (Doctor mellifluus): Objasnenie prorockého sna bl. Aletty Montbard, matky sv. Bernarda a Zasvätenie narodeného sv. Bernarda Bohu. Pokračuje na stenách chodby krídla východného, potom južného a západného, kde sa maľby ešte i teraz nachádzajú pod omietkou. Ďalšie odkryté zobrazenia sú v západnom krídle kláštora a zobrazujú šesť scén z dospelosti svätca: Sv. Bernard navštevuje Veľkú Kartúzu, Sv. Bernard získa mislosť pre odsúdenca na smrť, Sv. Bernard vzkriesil troch zomrelých, Sv. Bernard udretý do tváre augustiniánskym mníchom, Sv. Bernard ako kážúci a píšúci Doctor mellifluus a napokon Sv. Bernard podopieraný anjelmi pri schizme.

Cyklus pokračuje v severnom krídle, kde vzniklo ďalších 15 malieb: Sv. Bernard obracia na vieru knieža Wilhelma Akvitánskeho, Ruggero II. kráľ Sicílie zakladá pre sv. Bernarda citerciánsky kláštor, Zázrak nápravy vozu počas cesty cez Alpy, Zmierenie anti-pápeža Anacleta II. s pápežom Inocentom II., Sv. Bernard a pápež Inocent II. vidia počas omše duše stúpajúce z očistca po rebríku do neba, Naplnenie proroctva sv. Bernarda počas misie vyslanej do Švédska, Sv. Bernard získava množstvo nových mníchov, Slepec hľadá v Toulouse stopy sv. Bernarda, Sv. Bernard lieči chorých skrze posvätný chlieb, Uzdravenie biskupa Petra z Astorgy, Sv. Bernard prikazuje vykopať pochovaného mnícha, Sv. Bernard uctieva Boha skrze zázraky, ktoré činí, Sv. Bernard vyzýva ku krížovej výprave, Sv. Bernard sa so spolubratmi modlí za víťazstvo portugalských rytierov v boji s neveriacimi a Sv. Leopold zakladá pre sv. Bernarda kláštor. Celá séria sa končí v troch obrazoch na južnej stene miestnosti v severovýchodnom rohu kláštora a to scénami Smrť sv. Bernarda, ktorý prenecháva spolubratom správu v súlade s príkazmi poslušnosti rádu, Sv. Bernard prestal konať zázraky a Vízia cisterciánskeho mnícha Williama z Montpellier. Identifikácia jednotlivých zobrazení spolu s ich čiastočnou rekonštrukciou bola možná vďaka utvrdeniu sa, že sa autor cyklu v Cieplicach Śląskich inšpiroval 54 grafickými ilustráciami z diela Sancti Bernardi Melliflui Doctoris pulcherrima Ecclesiae et Exemplaris Vitae (Antverpy 1653).

Fresková výzdoba vznikla v rokoch 1687 – 1689 v nadväznosti na barokovú prestavbu prepošstva v Cieplicach Śląskich po požiari v roku 1671. Tá bola započatá v úvode 80. rokov 17. storočia a trvala až do roku 1684. Po dokončení architektonických a štukatérskych prác v interiéri stavby cieplického prepošstva nastúpila fáza maliarskych realizácii. Fundátorom barokovej prestavby, aj autorom ikonografického programu freskovej výzdoby bol vtedajší opát cisterciánskeho kláštora v Krzeszówe Bernhard Rosa. Hlavným realizátorom fresiek bol neznámy maliar z Vrchlabí, dnes v Českej republike, ktorý v tom čase spolupracoval s krzeszówskými cisterciánmi.

V žiadnom z cisterciánskych opátstiev v Sliezsku nenájdeme tak bohatý cyklus maľovaných stvárnení sv. Bernarda z Claivaux obsahujúci scény z celého jeho života. Príčinou vytvorenia rozsiahleho cyklu fresiek s uvedenou témou v interiéroch cieplického prepošstva boli propagandistické hľadiská, na pozadí ktorých stál spor cisterciánskeho kláštora v Krzeszówe s rodinou Schaffgotsch o vlastníctvo cieplickej prepozitúry a k nej patiracich majetkov. V časoch šírenia reformácie, keď sa katastrofálne zhoršil stav financií kláštora v Krzeszówe, rod Schaffgotsch im ochotne poskytoval pôžičky kryté zástavou cisterciánskych majetkov v Ciepliciach a ich okolí. To viedlo k uzavretiu dvoch pre kláštor v Krzeszówe nevýhodných majetkových zmlúv s rodinou Schaffgotsch, tzv. „Transakcji“ v roku 1616 a „Punktacji“ v roku 1664, v dôsledku čoho čiastočne stratili kontrolu nad cieplickými majetkami. Akonáhle sa však finančná situácia kláštora v Krzeszówe výrazne zlepšila, a to za pôsobenia opáta Rosu, pristúpilo sa aj k revízii nevýhodných zmlúv a reštitúcii bývalého majetkového stavu. Jedným z kľúčových prvkov tejto cisterciánskej akcie bolo pripravenie príslušnej dokumentácie s názvom Codex Thermensis, v ktorej boli znevážené práva Schaffgotschov na cieplický majetok.

Fresková výzdoba vytvorená v sálach prepošstva mala plniť podobnú rolu. Svedčí o tom aj početná prítomnosť zobrazení glorifikujúcich rád cisterciánov, ako aj samotné Krzeszówske opátstvo – skutočného majiteľa Cieplic: ako apoteóza rádu cisterciánov, erb opátstva cisterciánov v Krzeszówe, dedikačný výjav či erb cieplickej prepozitúry. Nemenej dôležitú funkciu propagandy plnili aj obrazy s výjavmi z legendy o sv. Bernardovi z Clairvaux. Jeho autorita a činnosti mimo kláštora boli v skutočnosti cisterciánmi z Krzeszówa použité ako istý historický precedens privilegovaného postavenia reholníkov nad svetskými „možnovládcami“, ako aj legitímizácia ich práv na raz im už preukázané vlastníctvo. Fresky vytvorené v budove prepošstva neboli určené len rehoľníkm, ako by to bolo pri ich umiestnení v kláštore, ale práve širokému spektru svetských osob, ktoré prepošstvo navštevovali, zvlášť obyvateľom tej oblasti. Cieplická prepozitúra plnila rolu fary vo vzťahu k okolitej farnosti spravovanej cieplickými mníchmi. Okrem toho slúžila aj ako istý typ liečebného domu, v ktorom bývali hostia lečiaci sa v prepoštských kúpeľoch.

V doterajších spracovaniach novovekej ikonografie sv. Bernarda z Clairvaux panuje presvedčenie, že tvorba spodobeni „medoústeho Doktora“ mala v podstate dva dôvody: záujem o históriu cisterciánskeho rádu a ich velebenie alebo kult sv. Bernarda z Clairvaux ako svätca a „zakladateľa“ cisterciánskeho rádu. História vzniku série opísaných malieb v budove bývalého prepošstva cisterciánov v Ciepliciach pokazuje na to, že o vzniku diel zo života sv. Bernarda z Clairvaux nerozhodoval len historizmus a kult svätca, ale aj výrazné hľadiská propagandy. Tie v tomto prípade vyplynuli z kompetenčných a majetkových sporov cisterciánov z Krzeszówa s členmi rodu Schaffgotsch.

Preklad z poľštiny K. Chmelinová