Časopis ARS 42 (2009) 1

Ingrid CIULISOVÁ

Úvod

Od roku 1989 prešla stredovýchodná Európa radikálnou geopolitickou redefiníciou, ktorá priniesla významný posun tak v perspektíve jej obyvateľov, ako aj v perspektíve ľudí žijúcich mimo nej. Označenie „stredná Európa“ sa znova raz stalo aktuálnym ako možná alternatíva namiesto politicky zdiskreditovanej východnej Európy. Po mnohých desaťročiach, keď bolo kultúrne dedičstvo regiónu fyzicky aj intelektuálne neprístupné, sa zahraniční intelektuáli opäť zamerali na strednú Európu. Umeleckohistorický výskum sa stal integrálnou súčasťou tohto procesu. Avšak spôsob, ktorým sa bádatelia pozerajú na umelcov a ich diela, závisí od miesta a času. Preto neprekvapuje, že uhol pohľadu zahra¬ničných a stredoeurópskych bádateľov sa od seba často značne odlišuje. Stredoeurópski bádatelia sa zameriavajú takmer výlučne na témy vzťahujúce sa k národným tradíciám. Vskutku, dedičstvo rakúsko-uhorskej monarchie ovplyvnilo ich snahy písať národné dejiny umenia.

Avšak už na začiatku deväťdesiatych rokov 20. storočia sme boli svedkami prvých pokusov domácich historikov umenia propagovať umenie strednej Európy v širšom európskom kontexte, a súčasne aj niektorých počiatočných reflexií stredoeurópskeho umenia z pera zahraničných expertov. Niektoré publikácie a výstavné projekty posledných dvoch desaťročí priniesli inšpiračné prístupy a užitočné metodologické modely ako prvé dôležité kroky v snahe vybalansovať, aspoň čiastočne, dve odlišné tradície umeleckohistorického výskumu. Napriek rastúcemu počtu publikácií je však tento proces pomalý a náročný. Je ťažké pre bádateľov na obidvoch stranách vzdať sa tradičných predpokladov, alebo znovu napísať dejiny umenia akceptujúc nové, viac komplexnejšie chápanie európskej, namiesto západnej alebo stredoeurópskej, kultúry.

To boli dôvody, ktoré viedli k príprave tohto čísla. Moje úprimné poďakovania patrí všetkým prispievateľom, ktorí láskavo prijali moje pozvanie. Hlavne tým, ktorí súhlasili „zacestovať si“ až do stredovýchodnej Európy, ktorú iní stále vnímajú ako územie medzi civilizáciou a barbarizmom. Toto číslo je venované všetkým, ktorí veria, že „Republika učencov“ je stále živá.