Časopis ARS 49 (2016) 1

Michal BADA

Historický kontext a obsahové súvislosti niektorých detailov veduty Bratislavy vo florentskom Palazzo Vecchio

(Resumé)

Po vzniku osmanského záboru do centrálneho Uhorska, si dynastia Habsburgovcov musela vybrať nové hlavné mesto. Voľba roku 1536 padla na Bratislavu, ktorá sa stala miestom snemových zhromaždení, korunovačným mestom a sídlom štátnych úradov. Korunovácie sa odohrávali tak, akoby sa celá udalosť konala v Stoličnom Belehrade. Na základe analýzy uhorských korunovácii možno povedať, že právoplatný korunovačný obrad pozostával z dvoch častí – cirkevnej a svetskej. Svetská časť sa skladala zo štyroch častí – sprievodu z korunovačného kostola do iného chrámu (pasovanie rytierov), svetskú korunovačnú prísahu, štyri švihy mečom na korunovačnom pahorku a korunovačnú hostinu. Pri príležitosti vydaja habsburskej princeznej Jany Rakúskej do Florencie za Františka I. Medicejského vnikla roku 1565 na nádvorí Palazzo Vecchio freska Bratislavy, ako jedného z hlavných miest Habsburského súštátia. Vzor podľa, ktorého freska vznikla, je bez pochýb prvá zachovaná veduta Bratislavy zobrazujúca korunováciu kráľa Maximliána roku 1563. Oproti drevoreznej predlohe z diela monogramistu HM (Hans Mayr?) freska vykazuje viaceré odlišnosti. Akoby tvary veží (kostoly, radnica) i usporiadanie domov na brehoch Dunaja bolo stvárnené podľa diela Civitates orbis terrarum (1593). Podobne batéria diel pri Vydrickej bráne bola pravdepodobne prevzatá z vyobrazenia príchodu cisára Maximiliána do Viedne na jar roku 1563 (STAINHOFER, K.: Gründtliche vnd khurtze beschreibung...(1566). Autor/i florentskej fresky naviac transformoval/i drevený hrad, ktorého dobývanie bolo súčasťou dvorských hier po korunovácii, na ľudoprázdne pódium za mestom, na ktorom sa odohrávala svetská prísaha nového kráľa. Načrtnuté otázky a zhody dokazujú opodstatnenosť preskúmania časovej následnosti vzniku, vzájomných inšpirácii i možného transferu jednotlivých prvkov medzi poprednými habsburskými dvormi a umelcami.