Časopis ARS 49 (2016) 1

Margaréta MUSILOVÁ

Znovuobjavená Rybárska brána a jej gotické predbránie na freske Possonia vo Florencii

(Resumé)

Rybársku bránu postavili v priebehu 14. stor. ako jednoduchú vežovú bránu, mierne predstupujúcu pred hradobný múr. Hoci je považovaná za najmladšiu spomedzi mestských brán, počítalo sa s ňou už pri stavbe hradieb čo potvrdzuje i stredoveký urbanizmus mesta. V 1. pol. 15. stor. pred ňu do priekopy postavili predsunuté predbránie obdĺžnikového pôdorysu, ako reakciu na rozvoj palných zbraní. Nárožia predbránia spevňovali plné trištvrtekruhové vežice o priemere 1,8 m, ktoré boli ukončené vysunutými arkiermi s ochodzou. Sokel bol postavený z dôkladne opracovaných kvádrov zvrchu ukončený radom kvádrov s okosením. Túto podobu Rybárskej brány zachytáva historická veduta mesta z roku 1563 od Hansa Mayera a jedinečná freska POSSONIA vo Florencii v Palazzo Vecchio. Freska s námetom historickej Bratislavy umiestnená na prvom nádvorí paláca (tzv. Cortile di Michelozzo), tvorí súčasť série vedút 14 miest Habsburskej monarchie, ktoré vznikli z príležitosti sobáša Johanny Rakúskej, sestry Maximiliána II v roku 1565 s Františkom I. Medici. Archeologický výskum v roku 2001 odkryl prekvapujúco dobre zachované pozostatky predbránia Rybárskej brány vo svojej gotickej podobe. Odkryté a prezentované murivá predstavujú najhodnotnejšiu časť predbránia. Predbránie Rybárskej brány je ojedinele zachovaná ukážka gotickej pevnostnej architektúry z 15. storočia na Slovensku. Stavba obdĺžnikového pôdorysu mala na nárožiach dve plné vežice a padací most uprostred. Bola postavená v priestore mestskej priekopy hlbokej 6 metrov. Po zamurovaní hlavnej brány pre povozy v dôsledku tureckého ohrozenia v roku 1529, zostala v používaní len bránka pre peších a drevený most z ktorého sa zachovali len pilóty. V roku 1756 Rybársku bránu spolu s predbráním obnovili a pomenovali ako bránu cisárovnej Márie Terézie. V roku 1776 bránu na jej príkaz zbúrali. V kontexte s ostatnými zvyškami mestského opevnenia, jedinečnosť predbránia Rybárskej brány spočíva v kvalite vypracovania a type gotickej fortifikačnej architektúry, aký sa neuplatnil na žiadnej z ostatných mestských brán. Táto snaha určite súvisí s veľkolepými plánmi nemeckého cisára a uhorského a českého kráľa Žigmunda Luxemburského spraviť z Bratislavy (Posonia) centrum svojej ríše. Štíhle vysoké vežice s kónickými prilbicami sa výrazne líšia od vyobrazení ostatných mestských veží a brán. Vidieť na nich výrazný vplyv francúzskeho fortifikačného a staviteľského umenia francúzskej gotiky. Cisár Žigmund Luxemburský sa na svojich početných cestách Európou, hlavne vo Francúzsku nechal inšpirovať francúzskou gotikou. Povolal do krajiny nielen juhonemeckých, talianskych ale aj francúzskych kamenárskych majstrov. Pôvodne títo majstri slúžili na stavbe Friss paloty v Budíne, neskôr aj v Bratislave na Bratislavskom hrade a Dómu sv. Martina. Francúzsko silne ovplyvňovalo medzinárodný prúd gotiky pre zaalpskú oblasť. Dve flankovacie vežice predbránia Rybárskej brány, nachádzajú svoj zdroj inšpirácie práve vo francúzskom gotickom umení. Južný vstup do mesta mal byť reprezentačný, už pohľad cestovateľov z lodí na Dunaji mal upútať pozornosť na veľkoleposť budúceho sídla cisára. Okrem už dvoch vyššie zmienených letákov z čias korunovácie Maximiliána II. a veduty Possonia vo Florencii, je túto podobu predbránia Rybárskej brány ešte možné vidieť na vyobrazení, medirytine podľa W. Dilicha z roku 1685. Dve polkruhové vežice zachytáva aj Burgstallerovho plánu regulácie priekopy z roku 1735. Predbránie bolo postavené do priekopy, ktorá bola v týchto miestach široká až 40 metrov a hlboká 6-7 metrov. V zásypových vrstvách priekopy sa našli celé kusy hlineného kuchynského riadu, odrezkov kože, drevených predmetov a kovového náradia. Zo zvyšku dreveného mosta sa objavilo 24 kusov dobre zachovaných pilót z bahenného duba. Ten po zamurovaní brány v roku 1529 v dôsledku tureckého ohrozenia, sprístupňoval z východnej strany bočnú bránku pre peších. Po roku 1735 bol na východnej strane vybudovaný kanál z tehlovo-kamenného muriva, ktorý mal regulovať vodný režim v neudržiavanej a čiastočne zanesenej priekope, ako to dokladajú dobové plány. Jedinečnosť nálezu predbránia Rybárskej brány spočíva v tom, že tento typ fortifikačnej architektúry, v tejto podobe, sa nevyskytoval na žiadnej z troch hlavných mestských brán. Do dnešnej doby sa zachovalo iba predbránie Michalskej brány v barokovom výraze, zatiaľ čo v prípade Rybárskej brány sa jedná o stredovekú fortifikáciu v pôvodnej forme. Kvalita vypracovania južného múru opevnenia a nárožných vežíc s použitím masívnych vápencových kvádrov, je dokladom precízneho gotického fortifikačného staviteľstva. Objav a prezentácia zvyškov Rybárskej brány na základe výskumu Mestského ústavu ochrany pamiatok v Bratislave bola v roku 2002 ocenená cenou Objav roka 2001 a medailou Europa Nostra 2002 za ochranu kultúrneho dedičstva Európskej únie. Zreštaurovaním fresky vo Florencii sa ukončilo dlhoročné úsilie zachrániť toto jedinečné dielo, jedno z najstarších vyobrazení Bratislavy z druhej polovice 16. storočia.