Časopis ARS 49 (2016) 1

Eva STOPKOVÁ

Porovnanie veduty Bratislavy na freske v Palazzo Vecchio vo Florencii a jej hypotetickej predlohy pomocou priestorovej transformácie

(Resumé)

Štúdia predkladá porovnanie dvoch umeleckých diel za účelom overenia zhody historického zobrazenia panorámy mesta, s použitím georeferenčného nástroja open-source softvéru QGIS (QGIS Development Team, 2016). Táto metóda je primárne určená na stotožnenie priestorových dát, ktoré sú založené na kartografickej projekcii identickej časti zemského povrchu do horizontálnej roviny (letecké snímky, digitalizované novodobé aj historické mapové diela). Netradičný experiment s georeferencovaním, resp. priestorovou transformáciou obrazových dát, vztiahnutých k vertikálnej rovine, vychádza z teoretických princípov kartografie a deskriptívnej geometrie. Výsledkom porovnania je grafické preloženie fresky a tlačenej grafiky, na ktorom možno pozorovať geometrické nepresnosti aj verne reprodukované prvky veduty. Fotografia fresky bola priestorovo transformovaná do súradnicového systému digitalizovanej predlohy na základe priestorovej polohy bodov identifikovateľných v oboch dielach. Referenčný súradnicový systém je zvyčajne vztiahnutý k zemskému povrchu, avšak v tomto prípade transformovaný obraz predstavuje priemet mestskej panorámy do približne vertikálnej roviny. Preto bol použitý karteziánsky súradnicový systém vztiahnutý k obrazovej rovine veduty a jej predlohy. Predbežné výsledky polynomickej transformácie prvého rádu, ktorá sa ukázala ako najvhodnejšia z dostupných transformačných metód, naznačili deformáciu fresky vzhľadom na predlohu predovšetkým v oblasti hradu a hradného kopca. Okrem náklonu, ktorý je zrejme spôsobený perspektívnou deformáciou šikmej snímky, sa v porovnaní črtá príliš široká medzera medzi hradom a mestom. Tieto výsledky boli overené transformáciou na základe menšieho počtu identických bodov s pravidelnejšou konfiguráciou. Následne bol graficky zúžený priestor medzi hradom a mestom, kým porovnanie štatistických charakteristík polohových odchýlok identických bodov nepreukázalo dosiahnutie realistickej vzdialenosti. Výsledné porovnanie ukazuje dobrú zhodu v zobrazení význačných objektov (Bratislavský hrad, mestské veže, Dunaj), avšak hlavne v horizontálnej línii. Po vertikále nie sú dodržané proporcie hradného kopca a umiestnenie Vodnej veže. Vizuálny nesúlad obrazových diel by bolo vhodné v budúcnosti overiť porovnaním predlohy s kolmou snímkou veduty vo vyššom rozlíšení. Tento experiment pomohol kvantifikovať rozdiely v umeleckých dielach, čím načrtáva ďalší zo spôsobov, ako v historickom výskume aplikovať geopriestorové metódy, a to nielen zo zvyčajnej vtáčej perspektívy, ale napríklad aj z uhlu pohľadu očí umelca – krajinára.