Časopis ARS 49 (2016) 2

Petra ŠIMONČIČOVÁ KOÓŠOVÁ

Taliansky luxus v prešporských domácnostiach 16. storočia

(Resumé)

Archeologické výskumy doložili nálezmi ekonomické i kultúrne kontakty Bratislavy s regiónmi Apeninského polostrova. Bratislava ležala na križovatke veľkých medzinárodných obchodných ciest. Bola dôležitým hospodárskym centrom regiónu a po bitke pri Mohácsi vzrástol aj jej politický význam. Určite výsledok našej štúdie je výrazne ovplyvnený stavom skúmania historických parciel, no ukazuje sa, že najbohatšie kolekcie importov sa sústreďujú na parcelách pozdĺž dôležitých obchodných ciest v meste (Ventúrska ul., Michalská ul., Vodná veža či hrad). Na dvoch z nich sa stretávame s importom skla v kombinácii s nálezom talianskej keramiky. Musíme si uvedomiť, že tieto predmety neboli bežne dostupným tovarom, ale kusmi, ktorými ich majitelia demonštrovali svoje bohatstvo a postavenie. Zjavne obyvatelia domu na Ventúrskej 3 či mýtnici na Vodnej veži si potrpeli na servírovanie pokrmov a nápojov na ich stoly. Na druhej strane potraviny boli dostupnejšie širším vrstvám mestského obyvateľstva. Archeobotanické nálezy sú však veľmi skromné. Viac svetla do problematiky dovozových korenín a potravín prinášajú skôr archívne pramene, ktoré zachytávajú rôznorodosť uvedených tovarov. Spotrebiteľmi talianskych importov boli bohatí bratislavskí mešťania či predstavitelia vyššej vrstvy Talianov pôsobiacich v Bratislave. Najpočetnejšiu časť talianskej komunity tvorili stavební remeselníci – architekti, stavitelia, kamenári či murári. Pracovali tu stavitelia vo vedúcom postavení Giovanni Maria de Speciacasa, Francesco de Spazio, Felice da Pisa a Pietro Ferrabosco, ale aj najmenej platení stavební remeselníci. Počtom menšiu skupinu tvorili kňazi v diplomatických službách či obchodníci. Reprezentačný stolový riad zo skla či majoliky mohol byť používaný pri rokovaniach a snemoch, ktoré sa konali v meste po prenesení centrálnych uhorských úradov do Bratislavy. V takých obdobiach bol zvýšený dopyt aj po potravinách a víne. Zároveň v 16. storočí šľachta a meštianstvo začali vo väčšej miere cestovať. Počas ciest rozširovali svoje vedomosti. Naďalej obľúbené boli púte, pričom v mestskej knihe testamentov bol veľmi obľúbenou destináciou Rím. Z takejto cesty môže pochádzať aj perla z ruženca nájdená na cintoríne Sv. Vavrinca na predmestí stredovekej Bratislavy.