Časopis ARS 37 (2004) 1-2

Daniel PARELLO

Zum Verhältnis von Architektur und Glasmalerei am Beispiel der Marburger Elisabethkirche
[Ku vzťahu architektúry a sklomaľby na príklade kostola sv. Alžbety v Marburgu]
[On the Relationship between Architecture and Stained Glass, Exemplified on St. Elisabeth’s Church in Marburg]

(Resumé)

Inovatívny architektonický rámec gotického kostola sv. Alžbety nútil marburgských vitrážistov riešiť úlohu zaužívaných tvorivých postupov. Analýzou neskororománskych okien so stojacimi figúrami a architektonickým rámovaním, ako aj systému armovania dospel autor štúdie k záveru, že program vitráží bol navrhnutý v zhode s členením obvodových stien. Tieto pozorovania vrhajú svetlo na vysokú mieru pochopenia architektúry, s ktorým sa dielňa - napriek jej rozdielnemu štýlovému vokabuláru - snažila dosiahnuť úzke prepojenie architektúry a sklomaľby. Súdobé francúzske príklady nezaobchádzajú tak premyslene so systémom vitráží zobrazujúcich stojace figúry, vo väčšine prípadov sa ich aditívna obrazová výstavba nesnaží sugerovať presahujúcu tektonickú súvislosť. Snáď je to práve nedostatok konštruktívneho myslenia, ktoré by umožnilo enormné obrazové plochy obsiahnuť pohľadom na jeden väčší obrazový celok. Je pozoruhodné, že analogický rozdiel sa odráža aj v poňatí figúr; súčasné francúzske vitráže sa vôbec vyznačujú menšou proporčnou harmóniou figúr, ktoré neboli natoľko premyslene prispôsobené rozmerom okien. Práve tento postoj mohol vo Francúzsku zamedziť aj vývoj ortogonálneho architektonického rámca; ten organizuje plochy jasnejšie, napomáha jednotlivým figúram k zvýšenej monumentalite a pevnejšie ich zväzuje do vybudovanej architektúry. Snáď - ako to predpokladá téza príspevku - pôsobil v tomto vývoji ako katalyzátor klasicizujúci prúd, ktorý mal na východe väčší vplyv; práve tam sa ešte v polovici 13. storočia pevne pridržiavali tektonického poňatia figúr a rámca.

Preklad z nemeckého jazyka Bibiana Pomfyová