Časopis ARS 42 (2009) 2

Gábor György PAPP

Vom Wettbewerbsprojekt für das Parlament in Budapest bis zum Theater- und Redoutengebäude in Zipser Neudorf (Spišská Nová Ves, Igló). Führende Grundsätze in der Architektur von Koloman Gerster
[Od súťaže na budovu parlamentu v Budapešti po divadlo a redutu v Spišskej Novej Vsi. Dominantné princípy v architektúre Kolomana Gerstera]
[From the Budapest Parliament Building Competition to the Theater and Ridotto in Spišská Nová Ves (Zipser Neudorf, Igló). Dominant Principles in Koloman Gerster’s Architecture]

(Resumé)

Budova divadla a reduty spolu s reštauráciou a hotelom v Spišskej Novej Vsi (Zipser Neudorf, Igló) zahrnuje špecifiká multifunkčnej architektúry projektovanej pre mestský priestor na prelome 19. a 20. storočia. Jej autorom bol architekt Koloman Gerster (1850 - 1927), ktorý v roku 1899 vyhral súťaž na jej stavbu.

Koloman Gerster patril medzi vplyvných architektov druhej polovice 19. storočia v Uhorsku. Pochádzal z peštianskej architektonickej rodiny; jeho otec Karol Gerster, pôvodom z Košíc, žil a tvoril od roku 1845 v Budapešti. Z jeho manželstva so sestrou Lipóta Kausera sa ako druhorodený syn v roku 1850 narodil Koloman. Už vo veľmi mladom veku mal možnosť sa zoznámiť so staviteľskými prácami na projektoch svojho otca. Najprv navštevoval Reálnu školu v Budapešti, kde v tom čase študovali aj ďalší neskôr známi architekti ako napríklad Ignác Alpár, Ödön Lechner, Samuel Pecz, Imrich Steindl a Friedrich Schulek. V 1870 sa dostal do Viedne na výtvarnú akadémiu do triedy profesora Theophila Hansena (1813 - 1891). Počas dvoch rokov na škole získal skúsenosti prevažne na stavbách svojho učiteľa. Ako aj sám autor poznamenáva, práve tieto "školské roky" znamenali dôležitú etapu pre formovanie Gersterovho neskoršieho štýlu. Silným inšpiračným zdrojom sa stala predovšetkým grécko-rímska, ako aj renesančná architektúra. Hansen v rámci svojho pedagogického pôsobenia často brával svojich študentov na cesty do Talianska, prípadne do Grécka.

Hansenove práce v duchu neorenesančnej architektúry mali vplyv na prvé práce jeho študentov, napríklad Lajosa Pákyeho v Kluži (dnes Rumunsko), alebo Győző Cziglera v Budapešti. V prípade Gerstera, ako tvrdí autor, to bolo napríklad použitie elementov klasickej architektúry na nájomnom tzv. Hugmayerovom dome na Váci ulici (okolo 1880), alebo na budove sochárskej majstrovskej školy v tzv. Morušovom sade (Epreskert) v Budapešti (1889). Motív usporiadania krídel na Hansenovej stavbe viedenského Arsenalu (1856) rozpracoval Gerster napríklad v súťažnom návrhu na budovu parlamentu v Budapešti (1882); usporiadanie fasády na budove evanjelického kostola v Kežmarku od Hansena slúžilo ako vzor pre Gersterovu stavbu kostola na Budíne (kostol sv. Štefana, 1912).

Súťaž na budovu divadla a reduty pre Spišskú Novú Ves bola vypísaná v roku 1898. V tom čase mal Gerster za sebou viac ako 25 rokov praxe vyhľadávaného architekta v Budapešti, ako aj v celom Uhorsku. Súťaže sa zúčastnilo deväť projektov (nepodarilo sa zistiť všetky mená architektov), ktoré boli zverejnené aj v odborných periodikách. Na základe informácií, ktoré zhromaždil autor štúdie, išlo o tieto projekty - "Nemo", "Igló I", "Igló II", "Ars alma mater", "An zwei Musen", "Vivat Scepusia", a následne tri, ktoré postúpili do užšej súťaže - "Realitás", "Patria" a "Tátra". Ako víťaz súťaže bol 28. decembra 1898 vyhlásený posledne menovaný projekt od architekta Kolomana Gerstera, na druhom mieste skončil "Patria" od Guidó Hoepfnera a na treťom "Realitás" od Miksu Flamma.

Pre zhodnotenie víťazného projektu bola pre autora dôležitá znalosť pozostalosti po architektovi, ktorá sa od roku 1930 nachádza v Maďarskom národnom archíve v Budapešti. Obsahuje skice a kresby k tejto stavbe, ako aj niektoré plány. Prvý známy návrh pochádza z augusta 1898 a ukazuje monumentálnu trojposchodovú budovu na lichobežníkovom pôdoryse s výraznými nárožnými rizalitmi, ktorá naznačuje inšpiráciu podobnými stavbami od architektov Ferdinanda Fellnera a Hermanna Helmera. Ďalší Gersterov návrh ukazuje určité zmeny v usporiadaní jednotlivých častí, pričom východný trakt obsahujúci hotel a reštauráciu svojím stvárnením pripomínal typickú palácovú schému nájomného domu. V apríli 1899 dokončil architekt nový súbor návrhov, ktoré (pravdepodobne po dohode so zadávateľmi) prinášali niekoľko úprav v dispozícii divadelnej časti a niesli sa v duchu neskorého historizmu. Zmeny zasiahli aj časť náležiacu k redute, ktorej vstup bol zdôraznený vysunutím portika a modifikované boli aj proporcie nárožných veží.

V auguste 1899 vypísali konkurz na realizáciu stavby, ktorou radnica poverila budapeštianskeho staviteľa Henrika Lahneho; stavebné práce zahájili zrejme začiatkom roku 1900. Z vyše 150 detailných kresieb sa v pozostalosti architekta uchovalo len málo, no sú dôležitým vodítkom pre porovnanie pôvodných zámerov a zmien pri realizácii stavby. Hoci základné formy budovy nadobudli charakteristické črty už v projektovej fáze, k mnohým detailom stavby existovali variantné návrhy (napríklad stropu, kde boli štuky riešené v intenciách klasicizmu, resp. neobaroka; vo viacerých variantoch sa zachovali aj návrhy na proscénium - napríklad motívy lýry, labute, tradičný motív uhorského znaku a pod.).

Pendant k stavbe reduty v Spišskej Novej Vsi v Gersterovej tvorbe predstavuje návrh na rovnaký typ stavby pre Máramarossziget (Maramureschsigeth, Sighetu Marmaţiei, Rumunsko, 1883 - 1889) s podobným riešením exteriéru. Paralely kompozičných postupov možno nájsť aj v sérii Gersterových súťažných návrhov na budovu parlamentu v Budapešti (1882).

Návrhy na reduty a divadlá, určené pre rôzne mestá monarchie, patrili v druhej polovici 19. storočia k častým a pre architektov zaujímavým objednávkam. V Uhorsku vtedy vzniklo viacero pozoruhodných stavieb, ako napríklad divadlo od Fellnera a Helmera v Bratislave. Záujem o tento druh stavieb dokladá aj skutočnosť, že Gyula Kabdebó venoval jedno z čísiel odborného periodika Zeitschrift des Ungarischen Ingeniur- und Architektenvereins (1902) čisto len téme redút a divadiel.

Budova reduty a divadla v Spišskej Novej Vsi patrila v dobe svojho vzniku k pozoruhodným stavbám, predovšetkým vďaka použitiu štvorice nárožných veží, pre ktoré mohol Gerster nájsť inšpiráciu na neskororenesančných stavbách 16. a 17. storočia v Hornom Uhorsku. Je zaujímavým faktom, že už umelcov otec, ktorý pochádzal z Košíc, sa poznal s historikom umenia a archeológom Imre Henszlmannom, znalcom tohto obdobia. Popri stavbách divadla a reduty v Bratislave a v Košiciach patrí spišsko-novoveská k tým, ktoré najviac zarezonovali v rámci tohto špecializovaného druhu stavieb vo vtedajšom Hornom Uhorsku.

Preklad z nemčiny K. Beňová