Časopis ARS 40 (2007) 1

Arnoud VISSER

Icons of the Past: Joannes Sambucus and the Medical Republic of Letters
[Obrazy minulosti: Joannes Sambucus a lekárska ‚republika učencov‘]

(Resumé)

Štúdia sa zaoberá málo skúmanou knihou humanistického polyhistora Joannesa Sambuca (1531, Trnava – 1584, Viedeň) Veterum aliquot ac recentium medicorum philosophorumque Icones [...] (Niektoré portréty starých a nových lekárov a filozofov [...]) vydanou roku 1574. Centrálnou témou štúdie je Sambucus a jeho využitie knihy portrétov ako prizmy, cez ktorú je vnímaná kultúra humanistických učencov v 16. storočí. V štúdii sa uplatňuje kultúrno-historický kontextuálny prístup: najprv je Sambucova kniha skúmaná v kontexte Sambucovho života. Kariéra jej autora ilustruje ako humanistický, klasicizujúci pohľad a sústavné hľadanie mecénov formovali Sambucove vedecké aktivity.

Potom nasleduje analýza kolekcie šesťdesiatich siedmych portrétov. Táto kolekcia ukazuje, že selekcia a prezentácia lekárov – hrdinov je reflektovaná predovšetkým zo zorného uhla lekárskeho humanizmu, jeho obrody v 16. storočí, znovuoživenia, vedúceho následne k publikovaniu starovekých lekárskych textov. Ďalej, analýza ikonografických východísk odhaľuje antikvársky prístup autora k predstaveniu portrétov. Dvanásť portrétov, predstavených v Sambucovej knihe, pochádza vlastne zo slávneho Dioscoridovho kódexu zo 6. storočia, v tej dobe prineseného do Viedne (tieto portréty sú vyznačené v apendixe portrétov na konci štúdie).

Nakoniec je detailne skúmaná funkcia Sambucovej knihy: argumentuje sa, že kniha portrétov mala v Republike učencov zabezpečiť Sambucovi vyšší spoločenský kredit, bez ktorého by len ťažko realizoval svoj špecifický výskumný projekt: novú edíciu najdôležitejšieho starovekého herbára, diela gréckeho učenca Dioscorida De materia medica. K aktuálnej edícii tejto farmakologickej práce totiž Sambucus nepotreboval iba starý rukopis, ale aj ďalšiu všemožnú pomoc, včítane nových empirických poznatkov od kolegov z celej Európy. Kniha portrétov mu v tom mohla pomôcť. Predovšetkým, Sambucus tým, že sám seba zahrnul do lekárskej siene slávy, sa vo vzťahu k tradícii lekárskeho humanizmu predstavil ako dedič tradície humanizmu v oblasti medicíny. Ďalej, voľba tohto špecifického žánru – súboru portrétov – mu dala moc dopriať, alebo naopak odňať, slávu a spoločenské uznanie nielen sebe, ale aj všetkým svojim kolegom. Sumarizujúc, kniha portrétov Joanesa Sambuca bola koncipovaná ako ideálny humanistický dar, demonštrujúci, ako klasické humanitné štúdium išlo ruka v ruke s mecenášstvom a sebazviditeľňovaním.

Preklad I. Ciulisová