Časopis ARS 40 (2007) 2

Tadeusz J. ŻUCHOWSKI

Kunstgeschichte zwischen Erinnern und Vergessen. Über Forschungen zur Kunst Preußenlandes
[Dejiny umenia medzi spomínaním a zabúdaním. O výskume umenia Pruska]
[Art History between Remembering and Forgetting. About Research on Prussian Art]

(Resumé)

Prusko je príkladným hraničným štátom či hranicou tak pre nemeckú, ako aj pre poľskú (a litovskú) minulosť. Jeho skúmanie sa spája s nutnosťou budovania novej perspektívy výskumu, ktorá sa pýta nielen na situáciu hraníc, ale aj na identitu a osobitosť. Pri dejinách Pruska po roku 1466 sa naráža na viacero mentálnych prekážok. Nemeckí autori vyzdvihujú jednotu východného Pruska ako krajiny. V poľskej literatúre sa vyzdvihuje osobitosť takzvaných kráľovských vojvodstiev, akými boli Varmie či Prusko ako vojvodstvo. Na tomto mieste treba zdôrazni a pripomenú, že v 18. storočí sa meno Pruska zo Staropruska prenieslo aj na Brandenbursko a na Sliezsko. Pruský odvtedy znamená vlastne to isté, čo brandenburský. Takže máme vlastne o jedno Prusko navyše. Dá sa povedať, že existujú dva druhy pruskej mentality – stará a nová. Prvá bola do istej miery vzdorovitá a nečistá, kým nová sa spája s novým poriadkom. Nová štátna ideológia, ktorá sa od roku 1871 vytvárala v Nemecku pod pruským vplyvom, zmenšovala mnohoročné spojenia medzi poľskou šľachtickou republikou a pruským vojvodstvom. Namiesto toho vytvárala mýty o napätiach a o neustálom ohrození Pruska z poľskej strany.

V týchto ideologicky a historicky mytologizovaných debatách sa stratilo osobitné postavenie pruských šľachtických rodín, ktoré žili v oblastiach niekdajšieho pruského vojvodstva. Niektoré šľachtické rodiny pochádzali z nemeckých oblastí, najmä z Dohny a Dönhoffu, ale dôležitú úlohu zohrávala aj šľachta prusko-poľského pôvodu, ako Finckenstein (Rogoski) a Prebanth (Przebendowski).

Udivuje, že výskumy novovekej architektúry východného Pruska túto problematiku obchádzajú. Keďže ideologické predpoklady vplývali tak na nemecké, ako aj na poľské výskumy, otázka pôvodu falošného obrazu sa zdá by osobitne významnou. Výskumy by inak bezpochyby viedli k otázke koexistencie Poliakov a Prusov. Namiesto toho sa utvorila ďalekosiahla predstava o Staroprusku ako o exotickej, takmer rozprávkovej krajine. S touto zvláštnou krajinou sa spájajú aj citové otázky. Oblasti niekdajších Prusov vykresľovali Nemci ako mýtickú krajinu a východné Prusko sa v nemeckej vedeckej literatúre ukazovalo ako popoluška. Takáto predstava sa spájala s krajinou bohatou na lesy a chudobnou na kultúru, „takpovediac za chrbtom dejín“ (Lenz). Po vojne tieto konflikty v mentalitách medzi rôznymi nemecko-pruskými a poľsko-pruskými kultúrami nahradila respektíve mala nahradiť nostalgia za východom. Prusko ostalo na dlhý čas krajinou, kde sa pravda miešala s básnictvom. Už roky chýba jasné vedomie dôležitosti rezidencií a ich kultúry pre oba národy; pruské vojvodstvo však vyprodukovalo umenie, ktoré je podstatné tak pre Poliakov, ako aj pre Nemcov, a preto sa ho oplatí skúmať.

Preklad I. Gerát