Časopis ARS 39 (2006) 2

Orsolya BUBRYÁK

Ein bürgerlicher Mäzen in dem 17. Jahrhundert: Johannes Weber (1612 – 1684), Stadtrichter von Prešov
[Meštiansky mecenát v 17. storočí: Ján Weber (1612 – 1684), prešovský richtár]
[A Burgher Patron in the 17th Century: Johannes Weber (1612 – 1684), Mayor of Prešov]

(Resumé)

Napriek faktu, že jeden z prešovských richtárov Ján Weber (1612 – 1684) je v súčasnosti známou historickou postavou, vo väčšine príručných slovníkov o ňom nie je možné nájsť žiadne informácie, prípadne sú uvedené fakty nesprávne. Je to o to prekvapujúcejšie, že Ján Weber bol vynikajúcim politikom a vzdelaným mešťanom, lekárom a lekárnikom, ktorý viac ako štyridsať rokov ako člen magistrátu mesta Prešov a pätnásť rokov ako richtár významne ovplyvňoval osudy mesta. Rovnako je závažná jeho literárna tvorba: Ján Weber je autorom troch tlačou vydaných literárnych diel, tzv. Speculum regum, básnických diel s námetom z politických dejín (Janus Bifrons z roku 1662, Lectio Principum z roku 1665, Wappen der königlichen freyen Stadt Epperies z roku 1668) a malej príručky proti moru (Amuletum z roku 1644), pričom on sám sa ako kresliar – diletant a veľkorysý mecén podstatne zapísal i do dejín výtvarného umenia.

Z diel, ktoré vznikli na jeho objednávku, dnes poznáme len medirytiny, ktoré tvorili súčasť jeho literárnych diel (prevažne diela Janus Bifrons a Lectio Principum). Každé z jeho Speculum regum bolo chápané v intenciách sebareprezentácie, a to najmä z podnetu vyzdvihnutia jeho stúpania v rebríčku meštianskej spoločnosti vďaka získaniu richtárskej funkcie. Ako ilustrácie svojich diel používal takmer celý aparát vtedajšej grafickej tvorby: medzi rytinami nájdeme tak portréty, veduty, historické vyobrazenia, ako aj titulné listy, frontispice a alegorické zobrazenia. V písomných prameňoch rozpoznávame i ďalšie diela, ako napríklad alegóriu, v ktorej on sám vystupuje ako obávaný vojvodca, alebo oltárny obraz, ktorý bol v minulosti umiestnený v prešovskom farskom kostole. Pri výbere a objednávaní grafických diel uprednostnil tie, ktoré slúžili ako nástroj reprezentácie a prezentovali mecénsku činnosť vysokej šľachty, ktorú Weber opisoval vo svojich dielach. On sám sa vo svojom osobnom živote tiež pokúšal o užší vzťah so šľachtickou triedou: stal sa vrchným lekárnikom palatína Františka Wesselényiho, oženil sa s dcérou anglickej aristokratky Jane Elisabeth Weston of Roxwell (humanistickou poetkou známou ako Johanna Elisabetha Westonia), birmovnými rodičmi jeho detí boli grófka Mária Széchy, grófi Ján Rottal a Juraj Szelepchényi, ostrihomský arcibiskup.

Dnes známa mecénska činnosť Jána Webera trvala len krátke obdobie 60-tych rokov 17. storočia a skončila jeho posledným dielom Wappen der königlichen freyen Stadt Epperies, v ktorom bola pozornosť sústredená najmä na frontispice. V ďalšom období sa už v prameňoch s ním objednanými dielami nestretneme, no napriek tomu je možné, s pomocou archiválií, vtedajších opisov a Weberových vlastných literárnych diel načrtnúť portrét mecéna v meštianskom prostredí 17. storočia.