Časopis ARS 38 (2005) 1

Matthew RAMPLEY

Visual Culture: An End to the History of Art?
[Vizuálna kultúra: koniec dejepisu umenia?]

(Resumé)

Príspevok sa venuje významu nového poľa bádania, označovaného termínom "vizuálna kultúra", pre pokračovanie doterajšej praxe umeleckohistorického bádania. Podľa autora tzv. vizuálne štúdie síce predstavujú vážnu a náročnú výzvu voči tradičným dejinám umenia, sotva sa im však podarí tradičnú disciplínu celkom nahradiť.

Prvá časť článku rekapituluje pôvod spomínanej výskumnej orientácie, pričom postupuje po viacerých líniách. Pripomína pôvod termínu "vizuálna kultúra" (Alpers) ako aj príbuzných termínov (napr. "vizuálna ekonómia" - Baxandall). Pri sledovaní ďalšieho osudu tejto paradigmy pripomína jej význam, ktorý vidí v dekonštrukcii karteziánskeho subjektu a jeho nahradení nestabilnejším a menej sústredeným pojmom, zameraným na množstvo rôznorodých praktík od umeleckých diel až po vedecké experimenty (Crary).

Ďalším kontext problematiky vizuálnej kultúry vytvárali od sedemdesiatych rokov diskusie o význame modernizmu, pri ktorých prehodnoteniu dovtedy prevládajúceho formalistického a elitárskeho stanoviska, reprezentovaného Clementom Greenbergom. Významnú úlohu zohral časopis Október. Hoci jeho editorka Rosalind Krauss bola žiačkou formalisticky orientovaného Michaela Frieda, časopis využila na spustenie ostrého útoku proti formalistickému chápaniu moderného umenia. Dovtedy prehliadaným politickým a sociálnym významom moderného umenia sa začala venovať sústredenejšia pozornosť.

V dôsledku tohto procesu sa zmenilo chápanie miesta umenia v kultúre dvadsiateho storočia: John Walker pri svojom štúdiu vzťahu umenia k masovým médiám rozvinul niektoré myšlienky Waltera Benjamina. Pojem vizuálnej kultúry začal u niektorých autorov nahrádzať pojem umenia. Najznámejším vyjadrením tohto stanoviska je Mirzoeffov Úvod do vizuálnej kultúry, ktorý zdôrazňuje, že v epoche globalizovaných médií a inštitúcií masovej distribúcie obrazov umeniu ostalo len nepatrné miesto v celkovej ekonómii vizuálnych reprezentácií.

Viacero problémov priniesol aj vzťah k mimoeurópskym kultúram. V dôsledku ich štúdia sa začala namiesto veľkého eurocentrického rozprávania o dejinách umenia, podozrivého so skrytej podpory postkoloniálnych praktík, uplatňovať mnohosť rôznych histórií. To vyprovokovalo rôzne reakcie - niektorí autori sa utiahli do lokálnych dejín, iným - radikálnejším - sa začala javiť problematickou samotná paradigma dejepisu umenia. Irit Rogoff pochopila vizuálnu kultúru ako príležitosť na vytvorenie transdisciplinárneho výskumného poľa, ktoré ponúka príležitosť pozrieť sa na najpálčivejšie problémy súčasnej kultúry z iného zorného uhla. Tým nadviazala na tradíciu kultúrnych štúdií, tematizujúcich problémy rasovej, pohlavnej a triednej identity prostredníctvom štúdia ich reprezentácií. Nie náhodou sa tak udialo práve v čase, keď britskú kultúru zasiahla masová imigrácia, keď sa hľadali nové vzťahy medzi pohlaviami a tradičné triedne hierarchie sa začali rozpadať.

Vizuálna kultúra je teda nejednotnou disciplínou mnohorakého pôvodu. Niekedy sa využíva na novú interpretáciu známeho materiálu z tradičnej sféry vysokého umenia (Bryson, Holly, Moxey), inokedy zasa pokrýva najrozličnejšie kultúrne praktiky, aby vygenerovala súbor teoretických problémov (Rogoff). Tradiční historici umenia sa však cítili ohrození jej nástupom. Poukazovali na príbuznosť medzi vizuálnou kultúrou a staršími metódami zakladateľov dejepisu umenia, to však platí len čiastočne. Riegl napríklad naozaj zrušil tradičné privilegovanie vysokého umenia, avšak ostal pevne zakorenený v inštitucionálnej praxi múzea. Warburg sa síce zaujímal o masovú kultúru, nezbavil sa však konzervatívneho klišé o jej úpadkovosti.

Mnohí predstavitelia súčasnej vedy o obrazoch sa presadili mimo histórie umenia (Mitchell, Stafford, Elkins). Vizuálna kultúra sa však často chápe práve ako štúdium obrazov, pričom sa využívajú metódy iných disciplín (napr. teória fotografie a filmu u Aumonta) a odmieta sa priorizovať určitá trieda obrazov na úkor druhých.

Slovenský preklad Ivan Gerát