Časopis ARS 44 (2011) 2

Béla Zsolt SZAKÁCS

Images from the Production Line. Constructing Saints’ Lives in the Hungarian Angevin Legendary
[Obrazové série. Koncipovanie životov svätých v Uhorskom anjouovskom legendáriu]

(Resumé)

Uhorské anjouovské legendárium – luxusný bolonský kódex, vytvorený na objednávku uhorského kráľovského dvora v 14. storočí (dnes po častiach archivovaný vo Vatikáne, New Yorku, Paríži, Petrohrade a Berkeley) – sa aj vo svojom fragmentárnom stave radí k najbohatšie iluminovaným rukopisom životov svätých. Hagiografický repertoár, existujúci v dobe jeho vzniku, už nestačil na produkciu viac než 600 iluminácií. Výroba takto rozsiahlej ilustrovanej encyklopédie životov svätých bola dokonca aj v prípade bolonských dielní, schopných masovej produkcie iluminovaných rukopisov, neobvyklá. Prvá časť predkladanej štúdie prináša analýzu jednotlivých prvkov tvoriacich štruktúru obrazu, druhá časť sa potom venuje problematike opakujúcich sa kompozícií.

Miera zrozumiteľnosti obrazového typu závisela od správneho výberu a organizácie dostupných vizuálnych prvkov. Keď sa pristavíme pri jednotlivých obrazových typoch, zistíme, že sú zväčša vybudované z relatívne malého počtu vizuálnych elementov, spomedzi ktorých každý svojou časťou prispieva k celkovému zmyslu výjavu. Prvky samotné plnia rozmanité funkcie, nenesú však žiadne symbolické obsahy. To dokáže až ich sumár – vybraná skupina vizuálnych prvkov určuje zmysel obrazu.

Ktoré vizuálne elementy budujú obrazový typ? Prvá skupina prvkov, zacielená na definovanie postáv, obsahuje predovšetkým ich osobné atribúty, ale tiež všeobecnejšie odkazy na spoločenský status, ako napríklad oblečenie či zariadenie miestnosti. Druhá skupina prvkov sa skladá z detailov okolitého prostredia. Tieto neurčujú iba lokalizáciu výjavu, ale aj, čo je omnoho dôležitejšie, jeho situáciu. Napokon sa pripájajú ešte gestá a reč tela, dopĺňajúce celkový rámec zobrazenej témy. Charakteristické výjavy, napríklad vysvätenie biskupa, krst či mučenie, zapadajú do rozprávania príbehu a stávajú sa jeho epizódami.

„Prefabrikované“ obrazové typy, vytvorené z rozmanitých vizuálnych prvkov, môžu byť voľne použité na zobrazenie jednotlivých epizód legendy. Obrazové typy obsahujú aj premenlivé prvky, ktoré upresňujú zmysel, špecifikujú príslušnosť k určitej legende a dodávajú rozprávaniu väčšiu pestrosť. Tieto prvky nenachádzajú uplatnenie iba pri vyjadrení niečoho konkrétneho, ale aj vtedy, keď k posolstvu výjavu nemajú žiadny vzťah. Nachádzame ich napríklad pri výskyte jedného obrazu viac krát na tej istej strane alebo v tej istej legende.

Monotónnosť obrazových typov treba vnímať v súvislosti so skutočnosťou, že legendárium vychádza z textov Zlatej legendy (Legenda aurea), ktorá už sama o sebe je integráciou heterogénnych zdrojov. Pri jej prepise do vizuálnej podoby v Uhorskom anjouovskom legendáriu sa daná jednotnosť v novom systéme selekcie a editácie ešte viac zvýraznila. Pri vytváraní cyklov iluminátori texty priamo neilustrovali, skôr sa dá povedať, že k nim vyberali motívy z dostupných obrazových typov a vizuálnych prvkov. Maliar sa usiloval legendy verne interpretovať, bol však limitovaný expresívnou silou vizuálneho média: nie všetky výjavy sú vizuálne zobraziteľné alebo vo vizuálnej forme všeobecne zrozumiteľné.

Výber obrazových typov svedčí nielen o osobitnom zameraní určitej legendy, ale tiež o preferenciách konkrétneho kódexu. Pravidelne sa opakujúce obrazové typy slúžia na podtrhnutie hlavného posolstva obrazového programu. Reprezentujú tiež prepojenia medzi rozličnými svätcami. Opakujúce sa obrazové typy teda účinne komunikujú jednotu svätcov, opakujúce sa prvky navzájom posilňujú svoju pôsobnosť a napokon tiež vytvárajú vnútorne koherentný systém kódexu – rytmus jednotlivých narácií.

Preklad z angličtiny M. Hrdina