Časopis ARS 46 (2013) 2

Katarína CHMELINOVÁ

Úvod

Keď som bola na jar roku 2013 oslovená hlavným redaktorom Ars-u s ponukou editorsky pripraviť cudzojazyčné číslo tohto významného vedeckého periodika, voľba jeho tematického zamerania nebola problémom. Nosnou témou čísla mala byť a napokon aj je ranonovoveká kultúra a umenie reholí v strednej Európe. Logicky nadviazala na môj profesionálny záujem i neukončené bádania ostatných rokov venované sakrálnej tvorbe raného novoveku s dôrazom na rehoľnú kultúru. Hoci som si z dôvodu iných pracovných záväzkov, najmä prípravy monografie o umení františkánov a frátrovi Konrádovi Švestkovi, bola vedomá nereálnosti napísania vlastného príspevku, s vďakou som túto mimoriadnu príležitosť prijala. Využila som ju na rozvinutie stredoeurópskeho dialógu k mnohovrstevnej a v posledných dvoch dekádach čoraz intenzívnejšie skúmanej problematike, ktorého časť sa zhmotnila v tu publikovaných textoch. Sakrálne realizácie, zvlášť tie spojené s fungovaním rôznych rehoľných komunít, mali po Tridentskom koncile (1545 – 1563) nezastupiteľné miesto v produkcii umeleckých diel. Život v kláštore bol formovaný na princípe komunity tvorenej síce vo vlastnom svete s vlastnými pravidlami a predsa v interakcii s okolitým svetom, v ranom novoveku neraz veľmi živej. Rozmanité formy výtvarného prejavu sú v rehoľných objektoch dodnes bohato zastúpené, pričom plnili rozličné funkcie. Tým všetkým poskytujú historikovi umenia široké pole pôsobnosti s možnosťou aplikácie tak autonómnych, ako i heterotómnych metód odboru.

Prirodzeným prvým krokom k naplneniu zámeru tematicky vymedzeného čísla Ars-u bolo oslovenie kolegov z príslušných ústavov dejín umenia akadémií vied a univerzitných katedier dejín umenia v Maďarsku, Rakúsku, Českej republike i Poľsku s ponukou na spoluprácu. Okrem pomerne širokej témy s chronologickým vymedzením dobou raného novoveku neboli prispievatelia po vzájomne dohodnutom námete príspevku z obsahového či metodického hľadiska ničím obmedzení. Ako sa ukázalo, v Maďarsku sa umenovedný výskum momentálne uberá iným smerom. Tamojší kolegovia síce istý čas zvažovali možnosti, no napokon sa ospravedlnili z dôvodu aktuálneho zaneprázdnenia bádaniami s iným tematickým zameraním. Situácia v Českej republike bola obdobná len sčasti. V súčasnosti je tam totiž výskum spojený s umením reholí zviazaný najmä so štúdiom nástenného maliarstva a to v rámci ich aktívnej participácie v medzinárodnej pracovnej skupine založenej vo Viedni v roku 2006 s názvom „Baroque Ceiling Painting in Central Europe“. Tá sa naposledy stretla na konferencii v Bratislave (Concept – Image – Reception. Baroque Ceiling Paintings in the Setting of European Monasteries, 19. – 21. 9. 2013, ÚDU SAV Bratislava, ÚDU AV ČR Praha, SDU MU Brno). Materiály z tohto i predchádzajúceho stretnutia prirodzene nechcú deliť, naopak plánujú ich vydať v súbornej podobe. Napriek tomu je skupina v čísle zastúpená – rakúskym kolegom W. Teleskom, ktorý spoločne s M. Haltrichom pripravil text o nových zisteniach spojených s Paulom Trogerom vyzdobenou knižnicou kláštora v Zwettli. Výrazný ohlas našla navrhnutá téma v Poľsku, kde sa o. i. na prelome mája a júna roku 2012 konala rozsiahla konferencia o umení po Tridenstkom koncile (Sztuka po Trydencie, 31. 5. – 1. 6. 2013, Instytut Historii Sztuki i Kultury UPJPII. Kraków). Široké spektrum príspevkov poľských kolegov postihuje mnohé aspekty rehoľnej kultúry i metódy ich spracovania, od podnetnej reflexie revivalu ranokresťanského umenia (P. Krasny), či teórie kalvárie ako rozšírenia kláštorného teritória (T. J. Żuchowski), cez inšpiratívny pohľad na interpretáciu a talianske vzory časti jednej portrétnej galérie biskupov (K. J. Czyżewski – M. Walczak), k dvojici objavných ikonografických štúdií poukazujúcich naviac v rozličných podmienkach na identickú aplikáciu rádovej ikonografie pre účely presadenia vlastných záujmov vo svetskom prostredí (A. Kozieł, A. Wojtyła), až po tradičný, najmä štýlovo-kritický profil autora v službách rádu pochádzajúceho zo stredoeurópskej umeleckej rodiny pôsobiacej aj u nás (P. Kluz).

Počas prípravy čísla sa naskytla unikátna možnosť publikovať v tomto Ars-e nový, výrazne stredoeurópsky ukotvený text prof. M. Pötzl-Malíkovej o Franzovi Xaverovi Messerschmidtovi. Štúdia vznikla pri príležitosti prác na autorkinej ďalšej monografii sochára pre Österreichische Galerie Belvedere Wien. Aj keď uvedená problematika časovo spadá do záveru raného novoveku, s rehoľnou kultúrou má pramálo spoločného. Na druhej strane táto mimoriadne kvalitná štúdia postavená v mnohom na kultúrnej antropológií rúca zaužívaný mýtus nazerania na Messerschmidta, opravuje tradované omyly a ponúka aj informácie o dosiaľ neznámych dielach majstra. Pôvodný zámer monotematického čísla bol preto modifikovaný a ešte pred letom roku 2013 vznikla samostatná druhá časť čísla špecificky venovaná F. X. Messerschmidtovi. Jej súčasťou sa stala aj precízna historická štúdia o prvom vystavovateľovi Messerschmidtových hláv vo Viedni Franzovi Strunzovi od A. Schirlbauer. Okrem zaujímavých hypotéz prináša rovnako viacero dosiaľ neznámych a pre náš odbor podstatných zistení. Na rozdiel od prvej časti čísla tu oba texty dokladajú, čím všetkým nás ešte môže prekvapiť zdanlivo známa problematika.

Prirodzenou súčasťou tohto typu periodika je popri štúdiách aj reflexia aktuálneho diania v odbore formou recenzií. Tentokrát ide o hodnotenie výstavy Barok od roku 1630 z Österreichische Galerie Belvedere Wien (M. E. Yonan). K nemu je pridaná recenzia odovzdaná do redakcie už skôr, ktorá sa venuje rakúskej publikácii o jednej z kľúčových postáv baroka v strednej Európe – o jezuitskom umelcovi Andreovi Pozzovi (I. Štibraná). Napokon v časti správy číslo uzatvára obsiahly nekrológ Tomáša Štraussa, výraznej postavy slovenskej teórie umenia, ktorý nás opustil v máji tohto roku (Z. Bartošová).

Moje úprimné poďakovanie patrí všetkým prispievateľom, ktorí prijali pozvanie participovať na tomto vydaní Ars-u. Chcem sa tiež poďakovať redakcii a najmä šéfredaktorovi prof. Jánovi Bakošovi za vzácnu možnosť editorsky pripraviť číslo s témou podľa vlastného výberu.