Časopis ARS 46 (2013) 2

I.
Piotr KRASNY

New Branches of the Roman Trunk. The Issue of “Early Christian Revival” in Central Europe
[Nové vetvy rímskeho kmeňa. Problematika „ranokresťanského revivalu“ v strednej Európe]

(Resumé)

Pokusy o obrodenie ranokresťanského umenia, ktoré boli prijaté po Tridentskom koncile, mali výrazne konzervátorský charakter, pretože boli spájané s reštaurovaním starovekých bazilík, hrobov a iných miest uloženia ostatkov svätých v chráme alebo mozaík. Pôsobivé výsledky tejto činnosti možno pozorovať takmer výlučne v oblastiach, v ktorých takéto pamiatky boli: v Ríme a Miláne a tiež v niekoľkých ďalších talianskych mestách. Zopár umeleckých snáh v duchu „ranokresťanského revivalu“ sa napriek tomu objavilo aj v strednej Európe, kde chýbajú artefakty z prvých storočí kresťanstva. Prostredníctvom takto orientovaných projekov sa lokálne cirkvi približovali tradícii Cirkvi rímskej, a tým deklarovali svoju vernosť Svätej stolici v Ríme.

Dôležitým impulzom pre adaptáciu „ranokresťanského revivalu“ v strednej Európe bolo uvedenie relikvií „katakombových svätých“ do tejto oblasti a následná snaha predstaviť ich v zodpovedajúcej umeleckej úprave pripomínajúcej divákom, že ide o ostatky starovekých mučeníkov. Také relikvie boli venované pápežom Pavlom V. Ferdinandovi III., vojvodovi štajerskému, korutánskemu a kranskému v roku 1617. Vystavené boli v jezuitskom kostole (teraz katedrála) v Grazi v renesančnom cassoni z konca 15. storočia, ktorého klasicistické formy mali predstierať staroveký sarkofág. Arcibiskup Hnezdna Henryk Firlej v roku 1618 u rovnakého pápeža vyprosil nielen relikvie sv. Viktórie, ale aj kameň, ktorý uzatváral loculus s jej ostatkami v Priscilliných katakombách. Tento starobylý kameň s latinským nápisom a zobrazením orantky bol ostentatívne vystavený v oltári sv. Viktórie v kolégiu (teraz katedrála) v Łowiczi, a v roku 1651 bola k nemu umiestnená informatívna tabuľa s textom zdôrazňujúcim, že ide o autentickú pamiatku z katakomb. Približne v roku 1700 sa v Poľsku začala šíriť legenda o svätom pápežovi Piovi V., ktorý mal zázračným spôsobom poukázať na to, že Tatármi zamordovaní obyvatelia Sandomierza v roku 1259 či 1260 sú rovnako veľkými svätými ako prví rímski mučeníci. Rovnocennosť sandomierzkich a rímskych mučeníkov bola tiež zdôrazňovaná pomocou veľkých obrazov vytvorených pre kolégium (teraz katedrálu) v Sandomierzi na žiadosť archpresbitera Stefana Żuchowskeho a to dieľňou Carla de Prevot po roku 1708. Dvanásť z nich ukazuje umučenie ranokresťanských svätcov spracované okrem iného na základe „archeologických“ rytín Antonia Tempestu v diele Pompea Gallonia Trattato degli instrumenti di Martirio. Dva obrazy zachytávajú Tatárov zabíjajúcich sandomierzanov v kolégiu a tiež dominikánov v kostole v Sandomierzi.

Iným spôsobom prirovnávania sa poľskej k rímskej cirkevnej tradícii bolo uznanie jaskynných hrobov svätých mníchov v Pečerskej Lavre v Kyjeve za „mladší“ ekvivalent rímskych katakomb. Takým spôsobom boli kyjevské jaskyne popísané Benediktom Chmielowskim v Nowych Atenach, prvej poľskej univerzálnej encyklopédii, publikovanej v rokoch 1745 – 1746. Tento spisovateľ vybudoval tiež „kópie“ rímskych katakomb a jaskýň v Kyjeve v záhrade pri kostole vo Firlejowe, kde bol farárom. Dáva ich do pozornosti ctihodných katolíkov s tým, aby sa v nich učili tak ako v Ríme „ctiť Krista v každom mučeníkovi“.

Ferdinand III., Henryk Firlej, Stefan Żuchowski a Benedykt Chmielowski boli žiaci Spoločnosti Ježišovej a aj neskôr boli pod silným vplyvom jezuitov. Ako sa zdá, práve od nich prebrali fascináciu kresťanskou antikou. Jezuiti zo strednej Európy spravovali rímske Collegium Germanicum et Hungaricum, ktorému pápež Gregor XIII. ako svätyňu určil kostol Santo Stefano Rotondo, považovaný za jednu z najvýznamnejších ranokresťanských pamiatok vo večnom meste. V roku 1585 bol nimi Niccolò Circignani tzv. Pomarancio požiadaný o freskovú výmaľbu kostola, ktorá mala zodpovedať dobe vzniku a zasväteniu kostola. Až s „archeologickou“ presnosťou v nich ukazuje umučenia prvých svätcov v Ríme. Obrazy prezentovali jezuiti svojim učeníkom ako mimoriadne príklady kresťanskej horlivosti a šírili ich aj formou albumu medirytinových kópii, ktorý bol dedikovaný Stanisławovi Reszce, tajomníkovi poľského kráľa Štefana Báthoryho.

Preklad z poľštiny K. Chmelinová