Journal ARS 27 (1994) 2

Júlia SZABÓ

Avant-garde Visitors in Central Europe, 1913 – 1931
[Prítomnosť avantgardy v regiónoch strednej Európy, 1913 – 1931]

(Summary)

V Prahe, Berlíne, Viedni, Varšave, Krakove a Budapešti sa na počiatku druhého decénia vedelo aj o kubizme, ale prví z avantgardy sa po Európe rozcestovali futuristi a expresionisti.

Väčšie i menšie stredoeurópske centrá poznali sociálno-politický boj avantgardy, jej sebadefinície i afinitu ku kozmickým dimenziám poznávania sveta, všade boli k dispozícii knihy a časopisy vydávané v európskych jazykoch, predovšetkým v nemčine a vo francúzštine. Čítali ich rovnako intelektuáli ako študenti i vzdelávania chtiví robotníci. Putovná výstava futuristov (1913), zorganizovaná za pomoci šéfredaktora berlínskeho časopisu Der Sturm mala búrlivý úspech a našla odozvu v Prahe, Moskve, Odese a Ľvove. Zúčastnili sa jej nemeckí expresionisti, vynikajúci český kubo-expresionista Bohumil Kubišta i Rus Javlenskij. V Budapešti sa r. 1913 konala aj ďalšia výstava s názvom "Postimpresionisti". Figurovali na nej významní predstavitelia kubizmu, fauvizmu, orfizmu a expresionizmu (Delaunay, Kandinskij, Picasso, bratia Burljukovci, Gončarova atď.).

Počas I. svetovej vojny a po nej nebolo podujatí obdobného rozsahu, ale v plánoch avantgardných časopisov sa s nimi stále rátalo (napr. v budapeštianskej revue MA, 1916 - 1925). Menšie výstavy - ich význam napriek tomu nie je zanedbateľný - sa organizovali v Košiciach (r. 1921 prehliadka diel nemeckých a českých kubistov, expresionistov a veľkého Švajčiara Paula Klee), v Bukurešti (1924 expresionisti a konštruktivisti), ako i v ďalších mestách.

Jednotlivé skupiny avantgardy - napr. maďarskí spisovatelia, básnici a scénickí výtvarníci žijúci v emigrácii vo Viedni či Berlíne - programovo cestovali, prednášali a predvádzali ukážky zo svojej tvorby, ba v r. 1922 uviedli dokonca svetlohru (Sándor Barta: Demonštrácia), v ktorej sa spájali dadaistické a konštruktivistické prvky. Po Prahe navštívilo zoskupenie MA Košice, Lučenec a Užhorod, a opäť nadviazalo kontakt so starými priateľmi - niekdajšími členmi hnutia. (V Košiciach pôsobil na začiatku dvadsiatych rokov János Máca, v Lučenci Ľudovít Kudlák, ktorý r. 1920 vydal v Rimavskej Sobote mapu kresieb s abstraktno-expresionistickými krajinárskymi motívmi).

Cesty avantgardných umelcov prebiehali spočiatku nerušene, neskôr s istými ťažkosťami, až napokon v priebehu tridsiatych rokov celkom prestali. Iba v prostredí významnejších miest s jazykovo prístupnými periodikami sa aj naďalej publikovali články a štúdie avantgardných autorov. Namiesto riešenia otázok umeleckej formy sa však sústreďovali na sociologické a sociografické problémy.

Desiate a dvadsiate roky boli érou vytvárania expresionistických či kubofuturistických obrazov krajín, portrétov a zátiší, resp. kubisticko-konštruktivistických kompozícií (v kruhu L. Kassáka sa im r. 1921 vo Viedni dostalo pomenovanie "obrazové architektúry"). Bolo to zároveň obdobie dadaisticko-surrealistickej poézie a škandálov na javisku. Tridsiate roky boli zasa - predovšetkým podľa vzoru veľkých majstrov weimarského a dessauského Bauhausu - dobou vážnych experimentov na poli abstraktnej i figurálnej (sociálnej) fotografie či už na Slovensku, v Maďarsku, Čechách, alebo v Rusku.

Veľkou udalosťou dejín stredoeurópskej avantgardy bola súborná výstava László Moholy-Nagya v Bratislave a v Brne r. 1936 (pripravil ju František Kalivoda) a podobne i návšteva tohto umelca na Škole umeleckých remesiel v Bratislave r. 1931, o ktorej informujú práce Ivy Mojžišovej.

Pomyselnú "prítomnosť" avantgardy potvrdzuje Periszkóp (Arad - Oradea 1925), časopis, z ktorého celkovo vyšlo sedem čísel. Rovnako aj dlho vychádzajúce klužské periodikum Korunk (Cluj, od r. 1926), redigované sprvoti Lászlóom Dienesom a neskôr Gáborom Gáalom. Vynikajúcim spolupracovníkom oboch týchto časopisov bol Zoltán Fábry, usadený v Štóse, ktorý od tridsiatych rokov redigoval v Bratislave viacero časopisov a v rámci svojej generácie patril medzi posledných propagátorov európskeho univerzalizmu - ešte i r. 1968 prebojúval myšlienku vzájomného porozumenia medzi národmi.