Journal ARS 27 (1994) 1

Udo KULTERMANN

The Fallen City of Man (Urban Vision in the Image of Ruins and Labyrinths)
[Pád mesta (Ruina a labyrint ako vízia osudu mesta)]

(Summary)

Tvorba miest predstavuje druh umeleckej činnosti, silno podmieňujúcej bežný život človeka, pritom zo všetkých foriem umenia je urbanizmus snáď najmenej pochopený. Naše mestá sú podmieňované predovšetkým technologickými a vedeckými, resp. ekonomickými aspektmi - úvahy o symbolických hodnotách sú vo väčšine prípadov vylúčené. Podnietený negatívnym obrazom súčasných miest zameriava sa autor štúdie na skúmanie zdrojov deštruktívnych asociácií obrazu miest.

Špecifické miesto obrazu ruiny v umení konca 18. a 19. storočia vidí v súvislosti s uvedomením deštruktívnych síl prírody, predovšetkým však v paralele k dôležitým politickým transformáciám vo vtedajšej spoločnosti. Rovnako príznačným motívom vtedajšieho umenia boli labyrinty a grotty, vyjadrujúce "emocionálnu realitu doby". Odrážali predstavu o nevyhnutnosti zániku mesta, onoho stelesnenia hriešnosti, ponímaného v biblickom až mytologickom kontexte, pričom špecifickú rolu očistenia, resp. návratu k prvopočiatkom zohrával obraz vody - potopa, či zánik vo vlnách oceánu (napr. E. A. Poe). Vízie pro futuro, predvídajúce premenu človeka v súlade so životnými podmienkami (napr. Dostojevského "podzemný človek"), vysvetľuje Kultermann v súvislostiach polarity medzi pozitívnym obrazom vízií utopických socialistov ( perspektíva sveta z nadhľadu) a kritikou týchto utópií zo strany pochybujúcich realistov (perspektíva sveta pri pohľade zdola), pričom ako príklad uvádza postoje Černyševského a Dostojevského.

Ďalej sleduje labyrintické vízie v literárnych dielach 20. storočia a konštatuje: "Moderné mesto Prousta, Kafku, Joycea a T.S. Eliota je mestom ponímaným ako labyrint, s mnohými rovinami historickej pamäti a vrstvami svojich protagonistov, no vcelku mesto, ktoré už nefunguje." Je to moderná verzia hriešneho mesta predurčeného k pádu, k zániku, lebo "...niet v ňom dobra, ani zmierlivosti, ... ničoho, o čo by sa mohla oprieť viera" (Brecht). "Moderné mesto je inkarnáciou vekov a mýtických skutočností, votkaných do labyrintu, v ktorom jedna vrstva je pospletaná so všetkými ostatnými, vytvárajúc kaleidoskopickú panorámu všeobecného nešťastia."

Tento obraz tvorí protiklad k vznešeným projekciám ideálnych miest stelesňujúcich sociálny poriadok - obrazom, ktoré poznáme z prvých desaťročí nášho storočia (Sant'Elia, Le Corbusier) a ktoré sú dnes spochybnené. Umelci, ktorí nasledovali v 20. storočí Černyševského predstavu oslobodenej ľudskej spoločnosti, sa snažili presadiť svoje vízie do skutočnosti (Scheerbart, Taut, Mies). Špecifickú rolu v týchto víziách, kde architektúra bola výrazom kozmických síl, zohrávali stavby zo skla, predstavujúceho "novú senzibilitu voči neviditeľnému". Rozvinutie tejto koncepcie možno nájsť v návrhoch Y. Kleina - "architektúra je tu konceptualizovaná v neviditeľnej forme. Cieľom ktorá už viac nepodlieha obmedzeniam viditeľnosti." Koncepcia viditeľného sveta ako sveta vytvoreného podľa vzoru iného, "skutočného" sveta - predstava, ktorú poznáme z diel ázijských filozofov, a ktorú si vďaka Platónovi osvojilo i západné myslenie - by sa podľa Kultermanna mohla stať zjednocujúcim prvkom: "... obsahuje celý rozsah ľudskej skúsenosti a môže zjednotiť spoločnosť a kultúru ako prvky podstatné pre harmóniu človeka s prostredím."

Modernistický koncept mesta ako súboru (technicky manipulovateľných) fyzických objektov sa ukázal ako chybný. Rovnako dôležité ako praktické a funkcionálne úvahy sú symboly. Symboly sprítomňujú svet ideálov, sociálnych, ekonomických a politických ašpirácií. Naša vnímavosť bola pridlho rozrušovaná technologickými ilúziami. Uznanie novo konštituovanej percepcie človeka v jeho celostnosti, zahrnujúcej citové vízie rovnako ako praktické potreby, prispeje k zdokonaleniu podoby našich miest. Týmto smerom do istej miery ukazujú niektoré aktuálne urbanistické projekty (Kenzo Tange, Arata Isozaki, Aldo Rossi, Frank Gehry, Gottfried Boehm, Rob Krier), v ktorých sa nemateriálne skutočnosti ľudských ideálov, rovnako ako fyzické potreby, premietajú do podoby stavieb, námestí, ulíc a miest. "Pochopenie významu miest a ich vnútornej skrytej reality môže poskytnúť potrebný vhľad preto, aby sa plánovali a stavali humánnym spôsobom a aby sa predišlo ich deštrukcii," uzatvára U. Kultermann.