Journal ARS 40 (2007) 2
VI.Tomáš ŠTRAUSS
Gab es eine, oder zwei Avantgarden? (Zur Diskussion um die treibende Kraft der Kunst des 20. Jahrhunderts)[Jedna alebo dve avantgardy? (K diskusii o hybnej sile umenia 20. storočia)][Was There One or Were There Two Avant-gardes? (To the Discussion about the Driving Force of the 20th Century Art)]
(Summary)
Pôvodne v Anglicku 19. storočia zaužívané kultúrno-zvykotvorné a estetické rozlišovanie dejín umenia na „východné“ (viď India) a „západné“ (viď materské krajiny kolonializmu) je v 20. storočí podmienené novými a reálnymi politickými danosťami. Na rozdiel od ustálenej a málo premenlivej kultúry stabilných západných krajín, podmieňuje spoločenská skutočnosť východnej Európy nevyhnutne rozdielne impulzy myslenia a tvorby: nádej na revolučnú zmenu, sny a utopické očakávania iného zajtrajška.
Avantgardy majú svoje ideologické a spoločensko-historické korene takto v ekonomicky, ústavno-právne a ináč menej rozvinutých krajinách východnej a južnej Európy. Situácia sa po druhej svetovej vojne mení. Spočiatku málo povšimnuté umenie je odrazu a nehistoricky stotožnené so (západnými) ideami demokracie, individualizmu a slobody. Symbol týchto nových interpretácií, Američan J. Pollock, kotví však myšlienkove skôr v revolučnom Mexiku tridsiatych, či v Košiciach dvadsiatych rokov.
Bilancujúce výstavy k problematike avantgárd (Bonn 1994 a iné) tieto ideologické a sociologické skutočnosti obchádzajú. Novým faktom isteže je, že tvorivé podnety putujú dnes viac zo západu na východ a nie opačne. Všetko sa pritom unifikuje a štandardizuje. Pokiaľ ide o prezentáciu umenia z bývalých socialistických krajín je dominantný dôraz na experimentujúce a nekonvenčné tendencie posledných desaťročí skresľujúci. Realizované a plánované spupné „oficiálne“ monumenty (J. Kulich), odrážajúce zvrátenú realitu a vkus svojej doby, sú pritom nie menej príznačné než mnohé špičkové a poetické „undergroundové“ výkony z tých istých čias (A. Mlynárčik).