Časopis ARS 42 (2009) 1

Robert GIBBS

The Bratislava Gratian and its Position in the Tree of Trees of Consanguinity and Affinity
[Bratislavský Gracián, jeho miesto v rodostrome ‚Stromov príbuzenstva‘ a jeho afinity]

(Resumé)

Decretum Gratiani je prvý a najdlhší text Corpus Iuris Canonici. V bratislavskom rukopise 14 (Jur. 46) (Bratislava, knižnica Bratislavskej kapituly), ako aj v rukopise 585 z Arrasu (Bibliothèque Municipale d’Arras), je iniciála H, ktorá otvára text, tvorená postavami pápeža a cisára stojacich vedľa seba. Expandujúce ruky odrážajú antropomorfnú tradíciu etablovanú v nemeckom písomníctve od merovejského obdobia. Oba tieto rukopisy pravdepodobne reprezentujú prúd lokálnej bolonskej iluminácie, hoci bratislavská kópia predstavuje minimálny program výzdoby, zvyčajne prítomný v ranných graciánových dekrétoch, Časti I a Cauze I, rozšírený o tri ďalšie iniciály pre Cauzu 13 a 14, fóliu a obrazy manžela a manželky, uvádzajúcich sekciu o manželskom práve v Cauze 27. Kópia z Arrasu sa zdá byť vyhotovená tým istým umelcom, alebo dielňou, ako bratislavská, avšak na mierne pokročilejšom stupni, absorbujúcom vplyv toskánskych a stredotalianskych iluminátorov, ktorí dominovali v tomto období, a to včítane Bologne. Má takmer kompletný program maliarskej výzdoby, ktorý je spojiteľný s viacerými odlišnými dielňami, toskánsku nevynímajúc. Táto umelecká výmena podporuje názor, že obidva rukopisy, tak bratislavský, ako ajarraský, boli vyhotovené v jednom a tom istom centre právnických štúdií 12. storočia, v Boloni.

Oba spomínané rukopisy môžu byť dané do protikladu s rukopisom 354 z Amiens, ktorý je pravdepodobne prvým bolonským rukopisom s úplným epickým programom. Jedná sa asi o dielo pisanského umelca ovplyvneného byzantským umením a Majstrom Biblie z Avily, umbrijsko-rímskym umelcom, činným v severnom Taliansku, ale v tomto prípade nasledujúcom pisanský umelecký rozvrh. Bratislavský rukopis obsahuje tiež ‚Strom príbuzenstva‘ podopieraného kráľom, obraz, ktorý je odvodený zo série vyobrazení byzantského cisára v tejto úlohe. Originálne vyobrazenie sa nachádza pravdepodobne v rukopise 5 z Beaune so štandardne minimálnym programom, ktorého autorom bol v byzantskom prostredí školený umelec, autor pisanskej biblie S. Vito. Sledujúc vzájomné pôsobenie odlišných vzorov ‚Stromu príbuzenstva‘, ktoré vyplynulo zo zlúčenia beaunského obrazu so staršou tradíciou, založenou na patriarchovi(Adam?), ku ktorému došlo vo vnútri dielne a medzi dielňami, je možné usudzovať, že Bologna bola najpravdepodobnejším centrom pre takéto vývojové trendy. Z takéhoto pohľadu potom predstavuje bratislavská kópia odľahlé a snáď pôvodné bolonské podanie, hoci väčšina iluminátorov pochádzala z iných miest.

Preklad I. Ciulisová