Časopis ARS 49 (2016) 1

Eva FRIMMOVÁ

Bratislava koncom 15. a začiatkom 16. storočia vo svetle habsburskej politiky

(Resumé)

Slobodné kráľovské mesto Bratislava, ktorej privilégiá boli potvrdené v roku 1291 uhorským kráľom Ondrejom III., sa stala v druhej polovici 15. a začiatkom 16. storočia dejiskom vysokej medzinárodnej politiky. Ide o obdobie neustáleho súperenia dvoch najvýznamnejších dynastií v stredoeurópskom okruhu: Habsburgovcov a Jagelovcov o uhorský trón, ku ktorým pristúpil začiatkom 16. storočia aj Ján Zápoľský, najvýraznejší predstaviteľ národnej politiky na uhorskej pôde. Jednotliví ich členovia sa sporadicky ocitli na kratšie či dlhšie obdobie na uhorskom tróne vďaka najrozmanitejším okolnostiam, ale predovšetkým dedičnému konaniu a voľbe na sneme, aby sa dodržali požiadavky uhorského právneho systému. Najdlhšie boli na tróne Jagelovci: Vladislav II. a Ľudovít II., a to v rokoch 1490 – 1526. Príspevok približuje politické pozadie najvýznamnejších medzinárodných udalostí, diplomatické rokovania a ich výsledky. Zároveň vykresľuje aj ich kultúrno-spoločenské prostredie. Z rozboru jednotlivých zmlúv z rokovaní, ako aj dobových literárnych a archívnych pamiatok jednoznačne vyplýva, že sa veľmi veľa dialo z iniciatívy Habsburgovcov, cisára Fridricha III. a neskôr Maximiliána I., ktorý stál na začiatku modernej Habsburskej monarchie ako jej zakladateľ. Začiatkom 16. storočia vystupujú do popredia dva dátumy, ktoré mimoriadne ovplyvnili život v Bratislave. Habsburgovci zasahovali do ich priebehu svojím spôsobom: Jedným bol rok 1515, kedy došlo k významnej politickej, ale i kultúrno-spoločenskej udalosti, ukončenej 22. júla t. r. vo Viedni. Išlo o dvojitú svadbu habsburských a jagelovských potomkov. Druhým bol rok 1526, kedy po bitke pri Moháči zaniklo stredoveké Uhorské kráľovstvo a kedy sa dostali k moci dvaja protikráli Ján Zápoľský a Ferdinand. I. Habsburský. Po Zápoľského úmrtí v roku 1540 pripadla uhorská koruna Ferdinandovi I.