Časopis ARS 49 (2016) 1

Ivana KVETÁNOVÁ

Veduta Possonie – Bratislavy v Palazzo Vecchio vo Florencii a jej ukrytý príbeh

(Resumé)

Na prvom nádvorí Palazzo Vecchio vo Florencií (Cortile di Michelozzo) sa nachádza jedno z najstarších vyobrazení Bratislavy (Obr. 1, 2, 3, 4). Freska s nápisom „Possonia“ (dnešná Bratislava) tvorila súčasť výzdobného cyklu pôvodne 17 vedút miest Habsburskej monarchie. Maľby vznikli v roku 1565, pri príležitosti sobáša dcéry Ferdinanda I. von Habsburg - Johanny (Giovanna D´Austria) s Francescom de´ Medici. Objednal ich otec ženícha Cosimo de´Medici. Namaľovali ich Sebastiano (Bastiano) Veronese, Giovanni Lombardi Veneziano, Cesare Baglioni Bolognese a Turino di Piamonte. Pri zaobstaraní podkladov vedút sa podieľali Hieronymus a Anton Krafter (Graffiter/Crafter) ako i Giulio Ricasoli. Podklady na zobrazenie Possonie mal zabezpečiť Ricasoli. K dispozícií mal už hotový a navyše aktuálny leták s vyobrazením Bratislavy počas korunovácie Maximiliána II. 8. septembra v roku 1563 (Obr. 6). Freska Possonie vo Florencií sa inšpirovala s najväčšou pravdepodobnosťou týmto zobrazením signovaným iniciálkami monogramistu HM a MG (Obr. 6). Autorom rytiny je buď lipský maliar a grafik Hans Mayr (Meyer) alebo Martin a Donat Hübschmann. O jej existencií museli vedieť už pri objednávaní podkladov. V žiadosti o objednávku veduty (Archivio di Stato, Firenze) bolo prekvapivo presne špecifikované, že predloha má zobrazovať mesto počas korunovácie. Bratislava je zobrazená tak na freske ako i na letáku z južného pohľadu. V popredí vidno rieku Dunaj a jej ramená so stanovými tábormi hostí a delegácie, v pozadí panorámu mesta s hradom na kopci. V rámci opevneného mesta, možno rozpoznať napríklad kostol klarisiek, františkánsky kostol, Dóm Sv. Martina, Michalskú čiastočne i Vydrickú a Laurinskú bránu, Rybársku bránu, Vodnú vežu a iné (Obr 7a,b). Pohľad na Bratislavu a scény odohrávajúce sa počas korunovačných slávností doplnili na grafickej verzii „vysvetlivky“ (lokálne názvy, mená protagonistov) a veršovaný text opisujúci dianie počas slávností. Veduta mesta pôsobí ako scenéria, na popredí, ktorej sa odohrávajú viaceré epizódy naraz, hoci v skutočnosti k jednotlivým zobrazeným udalostiam došlo v priebehu viacerých dní. Zaznamenané sú jednotlivé epizódy odohrávajúce sa počas korunovácie: príchod kráľa Maximiliána so sprievodom po súši (31. august), cisára otca – Ferdinanda I. loďou po rieke (1. september), pozíciu jednotlivých táborov, rytierske turnaje, hry, preteky a iné slávnosti (Obr. 9, 10a,b). Korunováciu v Dóme Sv. Martina veduta nezobrazovala. Výnimkou je scéna na korunovačnom kopčeku, kde je znázornený Maximilián na koni s mečom v rukách (obr. 11a,b). Precíznym porovnaním detailov, je možné verifikovať, či ku zhotoveniu fresky v Palazzo Vecchio mohla poslúžiť práve korunovačná veduta na letáku z rokov 1563/1564. Ku konfrontácií sme použili obe tlačené verzie letákov (GMB-Bratislava, ÖAI - Wien), ako i zachované fotografie fresky spred a po reštaurovaní realizovanom v 40-tych/50-tych rokoch 20. stor. (reštaurovanie Fratelli Benini, Fototeca di Comune di Firenze, obr. 8) a súčasný stav fresky. Na freske vidno viaceré zaujímavé adaptácie scén alebo omyly, spôsobené buď zlou interpretáciou alebo zjednodušením scén rovno pri ich zhotovení alebo pri niektorom z mnohých reštaurovaní a zásahov v minulosti: pôvodne početný zástup zobrazených aktérov je na freske zredukovaný na minimum (obr. 10b). Delá, ktoré strieľali slávnostné salvy von z mesta, sú na freske namierené „omylom“ proti mestu (obr. 13a,b). Cez rieku prechádzali dva loďkové mosty, na freske sú zobrazené len vo veľmi zjednodušenej podobe (obr. 15b). Erb nad vedutou sa od skutočného znaku Bratislavy odlišuje. Pri jeho namaľovaní sa inšpirovali znakom, ktorý sa objavil na letáku napr. ako výzdoba slavobrán a pri bratislavskej jednotke. Pripomína znak Rakúskeho kráľovstva (obr. 15a,b). Zobrazené sú turnaje a hry, ako dobývanie dreveného hradu za hradbami mesta (12. september), dnes je vidno len vežu. Počas hier vypukol požiar, v jeho dôsledku zomrelo a bolo viacero zranených osôb (obr. 12a, b). Turnaj o „pallium“ (16. september), zorganizovaný bratom Maximiliána - Karolom, sa na freske nezachoval. Realizácia reštaurovanie fresky Possonie (Genten Firenze) vo Florencií umožnila štúdium detailov fresky. Článok vznikol z podpory Slovenský historický ústav v Ríme (SHÚR).