Časopis ARS 32 (1999) 1-3

Evelin WETTER

Böhmische Bildstickerei um 1400 als Serienproduktion für den Export: die Stickereien aus Danzig, Kaschau und in Berlin
[České obrazové výšivky okolo roku 1400 – sériová produkcia na export: výšivky z Gdańska, Košíc a Berlína]
[Bohemian Image Embroidery around 1400 as a Serial Production for Export: the Embroideries from Gdansk, Kosice and Berlin]

(Resumé)

Vychádzajúc z vyšívaného olemovania jednej kazuly z gdańskej paramentovej zbierky (nachádzajúcej sa dnes v Germánskom národnom múzeu v Norimbergu), výšiviek z Dómu sv. Alžbety v Košiciach (dnes v Maďarskom národnom múzeu v Budapešti) a napokon fragmentu neznámej proveniencie uloženého v Mestskom múzeu v Berlíne, sa autorka v štúdii zaoberá dosiaľ nepovšimnutým aspektom pražskej paramentovej tvorby okolo roku 1400: sériovou produkciou určenou na export.

Technologické, ako aj motivické a štýlové porovnania dokazujú, že tieto práce, napospol síce zachované na periférii mimo Českého kráľovstva, dokonca mimo Svätej Rímskej ríše, musia predsa len pochádzať z jednej pražskej dielne zošívačov hodvábu. Popri vysokej umelecko-remeselnej úrovni je pri nich pozoruhodná i racionalizácia práce už v procese návrhu. Kým za normálnych okolností - vo svojom traktáte o umení ich popísal Cennino Cennini - naniesol maliar podkresbu na vyšívaný podklad uhľovou alebo lavírovanou kresbou perom resp. štetcom. Naproti tomu z našej analýzy vyplýva, že sa tu po prvýkrát postupovalo procesom dierového pauzovania. Dá sa tak usúdiť podľa stranovo obrátených návrhov s úplne identickými vonkajšími i vnútornými kontúrami. Lavírovaná kresba štetcom alebo perom slúžila len doplnkovo pri baldachýnových architektúrach, monumentalizujúcich postavy svätcov.

Kvôli upresneniu tohto spôsobu produkcie si autorka všíma i ďalší parament, pochádzajúci z Gdańska (dnes v Múzeu sv. Anny v Lübecku). Hoci iné výšivky tejto dielne nie sú zatiaľ známe, pri vyhotovení lübeckého diela možno napriek tomu uvažovať o sériovej produkcii. Prenos pomocou dierovaných páuz sa tu dá vzhľadom na zrkadlovo obrátené formy predpokladať najmä pri architektonických útvaroch, do ktorých sú "postavení" svätci.

Pri figurálnych návrhoch sa ich maliar orientoval na typoch, známych z ateliéru tzv. Majstra Hasenburského misálu, resp. Majstra Korčekovej biblie. Tým sledoval okruh knižnej maľby, ktorého typovým predobrazom boli tzv. "krásne madony" okolo roku 1400 (uctievané i ako kultové obrazy) a ktorého primárnym tvorivým princípom sa stala izolovaná figúra. Aj v porovnaní s pamiatkami prvého okruhu (kazulami z Gdańska a Košíc), slohovo sa opierajúcimi najmä o umenie Majstra třeboňského oltára, vystupuje do popredia ďalší znak sériovej produkcie: orientácia na základe všeobecne uctievaných predobrazov. Na výšivkách v Budapešti a Berlíne sa kvôli neskorším zásahom do ich ornátov už nedajú vysledovať súvislosti, ktoré by mohli objasniť ich pôvodnú funkciu alebo objednávku. Naproti tomu spôsob montovania lemov na gdańských paramentoch dokladá veľmi dôležitý proces: Výšivky boli najprv izolovane privezené do tohto hanzovného mesta, a až tu spojené s odevom. Ich objednávatelia však ostávajú neznámi; chýbajú akékoľvek erby alebo zvláštne ikonografické programy, ktoré by mohli naznačiť pôvodnú funkciu paramentov. Tým sa však dá negatívne odpovedať na otázku, či pri týchto dielach vôbec možno uvažovať o donátoroch v zmysle objednávateľov. Omnoho viac je totiž pravdepodobné, že výšivky sa na miesto určenia dostali ako luxusný obchodný produkt a namiesto o donátoroch by sa malo hovoriť o kupcoch.

V tomto zmysle sú teda predstavené diela akýmsi dokladom premeny z "umenia objednávateľov" na ranú formu manufaktúry. Na pozadí komplikovanej štruktúry stredovekého umenia v Prahe, kde sa dnes nedá spoľahlivo doložiť takmer žiadna tu zaručene vytvorená výšivka, nadobúdajú analyzované práce z Gdańska, Košíc a Berlína významnú zástupnú funkciu: Na jednej strane upozorňujú na mimoriadne zlomkový stav zachovania pamiatkového fondu v Prahe, na strane druhej ponúkajú predstavu o vysoko rozvinutom remesle, ktoré prekvitalo v umeleckom centre. Význam centra sa však v tomto prípade dá rekonštruovať výlučne vychádzajúc z pamiatok na periférii.