Časopis ARS 27 (1994) 2

Wojciech BAŁUS

Melancholie der Metaphysik bei Giorgio de Chirico. Ein Schicksal der Moderne
[Melanchólia metafyziky u Giorgia de Chirica. Osud čias modernizmu]
[Melancholy of Giorgio de Chirico's Metaphysics. The Destiny of Modernity]

(Resumé)

Obrazy Giorgia de Chirica zobrazujúce melanchóliu charakterizujú spoločné znaky. Ich vnútorný svet je vybudovaný z podobných, geometrizovaných a silno zjednodušených prvkov, ktoré sa zdajú byť iba napoly reálne. Túto nereálnosť zvýrazňujú aj nedôslednosti v perspektívnej výstavbe obrazov. Tento tajomný svet zároveň pri celej svojej zdanlivosti a nelogičnosti pôsobí dojmom trvalosti a nemennosti. Spolu to vytvára dojem cudzoty ukázanej skutočnosti a pocit ohrozenia emanujúceho z námestí a ulíc de Chiricom znázornených.

Hrozivý a nebezpečný svet, záhadne zotrvávajúci na pomedzí reálnosti a klamu, sa nezjavuje človeku v každodennej skúsenosti. Aby sme ho takým uzreli, treba vyjsť z bežnej existencie. Vykonajúc takú operáciu, ako písal de Chirico, uzrieme svet v jeho metafyzickom rozmere. Metafyzikou je preňho dosiahnutie hlbokých vrstiev ľudského ja, v ktorých vnímané skutočné formy získavajú symbolický zmysel, vypovedajúci o ľudskom bytí.

Melanchólie de Chirica ukazujú svet povstalý z ničoty. Metafyzické nadšenie nad záhadnosťou cudzieho a hrozivého sveta ukazuje okrem toho pre 20. storočie typické presvedčenie, že bytie nie je hodnotou a náplňou existencie, ale iba zdaním (nietzscheovské Schein). Skúsenosť tohto zdania spôsobuje melanchóliu, lebo očaruje i ohrozuje, a celkovo udržiava človeka v stave neriešiteľnej, i keď zafarbenej príjemnými pocitmi, depresie.