Časopis ARS 43 (2010) 1

Edit ANDRÁS

Public Monuments in Changing Societies
[Verejné pamätníky v meniacich sa spoločnostiach]

(Resumé)

Štúdia sa snaží opísať zložitý príbeh verejných pamätníkov vztýčených vo východnej Európe v priebehu moderných dejín – od Leninovho plánu Monumentálnej propagandy (1918) využívajúceho moc vizuálnej propagandy vo verejných priestoroch pri budovaní komunizmu, cez vlnu demolácií celého radu bronzových či mramorových sôch lojálnych prisluhovačov sovietskeho režimu v jeho bývalých satelitných štátoch od konca 80. rokov, až po ich nedávne nahradenie sochami reprezentujúcimi národnú ideu zameranú na fabrikovanie jednotného prístupu pri interpretácii minulosti. Nacionalizmus dychtivo siaha po plnohodnotnej invázii verejného priestoru, vylučujúc pritom všetkých, ktorí majú odlišné názory, a to veľmi podobným spôsobom, ako to robili boľševici, ktorí sa chceli stať hegemónmi tak politického, ako aj kultúrneho diskurzu.

Článok sa zaoberá spoločensko-kritickými umeleckými praktikami v regióne východnej Európy a jednotlivými umelcami, ktorí na seba preberajú role agentov kultúrnej pamäti, vzbudzujúcich povedomie o citlivých otázkach alebo kritizujúcich extrémne politické línie. Prináša komparatívne analýzy rozličných stratégií týchto umelcov, pochádzajúcich nielen z krajín bývalého východného bloku, ale aj z krajín mimo neho. Štúdia sa dotýka tvorby nasledujúcich osobností: Komar and Melamid, ruskí emigranti pracujúci v New Yorku; Liane Lang, britská umelkyňa intervenujúca v regióne; český umelec David Černý; Tamás StAuby, umelecké duo Little Warsaw, Tamás Kaszás a Csaba Farkas z Budapešti a Dunaújvárosu v Maďarsku a napokon Deimantas Narkevičius a Kristina Norman, zastupujúci pobaltské krajiny.