Časopis ARS 40 (2007) 2
II.Zsombor JÉKELY
Regions and Interregional Connections. A Group of Frescoes in the Kingdom of Hungary from around 1420[Regióny a medziregionálne prepojenia. Skupina fresiek na území Uhorského kráľovstva okolo roku 1420]
(Resumé)
Štúdia sa zameriava na rozbor niekoľkých príkladov freskových výmalieb objednaných šľachtickými rodmi v Uhorskom kráľovstve počas prvých dekád 15. storočia. Napriek geografickým – regionálnym – odlišnostiam sú tieto fresky navzájom previazané vo viacerých rovinách: štylistickej, ikonografickej a konceptuálnej.
Prvým analyzovaným dielom je fresková výmaľba kaplnky hradu Siklós, ktorá sa nachádza vo východnom krídle pevnosti, vybudovanom rodom Garai na začiatku 15. storočia. Na postranných stenách lode kaplnky sa nachádzajú niky, pokryté nástennými maľbami. Niku na južnej stene zdobia stojace postavy dvoch svätcov: „sv. Leonarda“ a „sv. Ladislava“. Jej východná stena nesie obraz „Bolestného Krista“, koncha potom obraz „Baránka“ (Agnus Dei), kalich a hostiu. Zadný múr niky v severnej stene je ozdobený obrazom „trpiaceho Jóba“, sprevádzaného jeho ženou a tromi priateľmi. Objednávku týchto fresiek je možné dať do súvislosti so zajatím a prepustením Jánosa Garaiho počas bosenskej vojenskej výpravy v roku 1415. Fresky v oboch nikách sú tu na základe svojho štýlu datované do obdobia okolo roku 1420. Ich patrónom potom musel by Miklós Garai spolu so svojím bratom Jánosom. Aspekt učenosti a osobnej previazanosti fresiek a dôležitosť včlenených nápisov (ako je to možné vidieť na výjave trpiaceho Jóba) priraďujú tieto maľby ku skupine fresiek, pochádzajúcich z doby približne od roku 1415 do roku 1430. Vo všetkých prípadoch je ich objednávky možné vztiahnu ku šľachtickým patrónom.
Najpozoruhodnejší z týchto cyklov možno nájsť v južnej bočnej lodi baziliky v Štítniku na Gemeri. Zobrazené témy zahŕňajú „Podobenstvo o siedmych hrivnách“, „Sedem sviatostí“ a „Sedem slobodných umení“. Aj tieto fresky možno datovať do 20. rokov 15. storočia, kedy bolo mesto vo vlastníctve Ladislava Štítnického (László Csetneki), ostrihomského kanonika a neskôr nitrianskeho biskupa (1439 – 1448). Komplexná ikonografia fresiek je holdom vzdelanému a úspešnému Ladislavovi Štítnickému, jednému z blízkych dôverníkov kráľa Žigmunda. Ďalší z gemerských kostolov si našu pozornosť zaslúži vďaka svojej osobitej ikonografii. V Kyjaticiach je severná stena hlavnej lode ozdobená rozmernou okrúhlou freskou „Posledného súdu“. Minuskulový nápis ju datuje do roku 1426, kedy boli Kyjatice pod patronátom rodu Derencsényi. Porovnateľné dielo je známe zo vzdialeného kostola v Suatu v Transylvánii, datovateľné do rovnakého obdobia. Patrónmi tohto kostola boli členovia rodu Suki, čo je doložené erbom na hlaviciach klenbových prípor. Obe tieto rozmerné kompozície „Posledného súdu“ sa pravdepodobne zakladajú na rukopisných prameňoch a výstižne charakterizujú záujem objednávateľov o posmrtný život.
Pri všetkých rozoberaných freskách ide o nezvyklú ikonografiu, zahrňujúcu rozličné odkazy na objednávateľov alebo jednoducho prezentujúcu sofistikované detaily nevídané v iných dielach. Aspekt učenosti a dôležitosť včlenených nápisov sú ďalšími spojivami medzi zmienenými freskami. Na základe výskytu tohto typu výmaľby vo viacerých častiach krajiny pri¬bližne v tom istom období je možné predpokladať, že predmetné fresky odrážajú štýl a spôsob výzdoby preferovaný v centre krajiny, špeciálne na kráľovskom dvore. Rozbor fresiek, zdá sa, posilňuje skoršie úvahy ohľadom súdobej šľachtickej patronácie, ktoré dokazovali, že napríklad pri návrhoch vlastných hradov a hrobiek šachta presne sledovala model kráľovského dvora. S ľahkosťou prekračujúc regionálne a dokonca medzištátne hranice spolu so svojimi objednávateľmi, šľachtické objednávky tvoria značne súdržnú skupinu stavieb, drevorezieb a malieb. Počas vlády kráľa Žigmunda tak možno ďalšiu umeleckú vrstvu – podobne ako v prípade osobitého druhu mestského umenia, pravdepodobne menej závislého na umení kráľovského dvora – objaviť v skupine šľachtických patronácií.
Preklad M. Hrdina