Časopis ARS 40 (2007) 2
Joes SEGAL
Ideological Borders and German Art at the Beginning and the End of the Cold War[Ideologické hranice a nemecké umenie na začiatku a na konci studenej vojny]
(Resumé)
V období po 2. svetovej vojne začali vizuálne umenia, aj napriek svojej kultúrnej „autonómnosti“, hra symbolickú rolu v rodiacom sa bipolárnom svete studenej vojny. Zatiaľ čo umelci v sovietskej okupačnej zóne a následne v NDR boli nútení prijať socialistický realizmus, na umeleckej scéne západných okupačných zón a následne v NSR prevážili tendencie smerujúce k modernizmu a abstrakcii. Tento na prvý pohľad jasný rez medzi umeleckými identitami východu a západu sa však nevyhol paradoxom a postupne tak strácal praktický význam. Aj napriek tomu sa výtvarná rétorika prvej povojnovej dekády, výrazne poznačená politikou studenej vojny, dočkala po páde berlínskeho múru v roku 1989 radikálnej odvety. Množstvo umelcov, umeleckých kritikov a politikov odsúdilo celú umeleckú scénu NDR ako produkt totalitného režimu a ako takej jej uprelo právo na ďalšiu existenciu v rámci zjednoteného Nemecka. Kým umelecké diskusie v prvých rokoch studenej vojny odrážali tvoriace sa politické bariéry medzi východom a západom, debaty po skončení studenej vojny vyjadrovali v umeleckých pojmoch zložitú komplexnosť integrácie východných Nemcov do NSR.
Preklad M. Hrdina