Časopis ARS 47 (2014) 1

Barbara BALÁŽOVÁ

»Hic Jason novus incola Jasovianae Phoebus adoreae« – niekoľko poznámok k ikonografickému programu jasovskej knižnice

(Resumé)

Knižnica jasovského kláštora, ktorá obsahovala pôvodne viac ako 80 000 zväzkov, je dnes na Slovensku jedinou čiastočne zachovanou barokovou pamiatkou tohto typu: aj keď súčasné zariadenie knižnice vrátane skríň i konštrukcie kovovej galérie pochádza až zo záveru 19. storočia, zachovala sa pôvodná dispozícia knižničnej sály spolu s freskovou výmaľbou klenby, ktorú v roku 1776 dokončil maliar Johann Lucas Kracker (1719 – 1779). Podľa najnovších interpretácií môže byť nebývalý rozkvet výzdoby knižničných sál v 18. storočí chápaný v istej interpretačnej rovine aj ako odpoveď na protirečivú skúsenosť, ktorú získal človek od objavu kníhtlače v 15. storočí, a ktorá vyvolala pomocou knihy mediálnu revolúciu raného novoveku. Význam kníh ako spúšťacieho mechanizmu poznania v akejkoľvek oblasti bol všetkým jasný, na druhej strane, a to najmä v katolíckom prostredí, boli pre čitateľa knihy nebezpečné tým, že sprostredkovávali „falošné vedenie“ stotožňované predovšetkým s Lutherovou reformáciou. Práve z tohto dôvodu bola často využívaná interiérová výzdoba barokových knižníc aj ako kritické vizuálne poučenie „správneho vnímania a čítania kníh“. Klenbová freska kláštornej knižnice bola dokončená k oslave 50. výročia primícií prvého jasovského opáta Andreasa Antona Sauberera (1700 – 1779) 2. júla 1776 a vznikla tak desať rokov po posvätení premonštrátskeho chrámu sv. Jána Krstiteľa. Jej ikonografický program nijako nereflektuje situovanie v premonštrátskom objekte (knižnica je spojovacím článkom medzi trojtraktovými krídlami prelatúry a konventu): rádová ikonografia uprednostňovaná v barokových kláštorných knižniciach v Jasove chýba. Ako pripomenula už Klára Garas v roku 1955 základný ikonografický rámec fresky jasovskej knižnice vychádza z klenbovej fresky hlavnej sály (Prunksaal) viedenskej cisárskej knižnice (Hofbibliothek) realizovanej v rokoch 1726–1730 Danielom Granom (1694 – 1757) podľa libreta Conrada Adolpha von Albrecht a oslavuje predovšetkým Andreasa Antona Sauberera. Dnes môžeme už len opatrne a nesmelo konštruovať pocit diváka, ktorý prvýkrát v mimoriadne vzrušujúcej atmosfére uvidel aktuálne dokončenú fresku sály knižnice počas júlovej oslavy druhých primícií jasovského opáta. Vtedajší návštevník sa totiž ocitol medzi množstvom pozvaných hostí obdivujúcich dokončený a zariadený komplex premonštrátskeho kostola a kláštora (1745–1766), vypočul si viaceré ódy oficiálnych gratulantov v latinčine, nemčine a slovenčine, obdivoval ohňostroj, počúval slávnostné salvy z diel, bol usadený k bohatej prestretej tabuli a na záver sa zapojil do víru tanca. Analýzou viacerých súdobých tlačí – laudácií na jasovského opáta – je možné na jednej strane hlbšie pochopiť komplikované mytologické a alegorické krížové referencie v barokovom myslení prezentované literárnymi dielami či freskovými maľbami, na druhej strane uvažovať aj o prepojení jasovských premonštrátov s intelektuálnym prostredím Košickej univerzity (Universitas Cassoviensis) v krátkom období medzi rokmi 1773–1787, t.j. po odchode jezuitov v roku 1773 a zrušení rádu premonštrátov Jozefom II. v roku 1787, na ktoré snáď upozorňuje Krackerova freska Alegórie štyroch fakúlt na klenbe jasovskej knižnice.