Časopis ARS 47 (2014) 2

Erwin KESSLER

M. H. Maxy: Kubo-konštruktivistický integralizmus

(Resumé)

Avantgardný časopis Integral bol založený v Bukurešti v marci 1925 a do apríla 1928 vyšlo celkom 15 čísel. Hlavnou postavou, ktorá stála za jeho vydávaním, bol M. H. Maxy, avantgardný umelec, profesor, teoretik umenia a organizátor umeleckých podujatí. Ďalšími členmi redakčnej rady boli ľudia, ktorí sa spolu s Maxym podieľali na organizovaní Prvej medzinárodnej výstavy časopisu Contimporanul (Súčasník). Výstava sa uskutočnila v novembri – decembri 1924 a možno ju označiť za prelomovú udalosť rumunskej avantgardy, ktorá mala pre ďalší vývoj zásadný význam. Štúdia analyzuje podmienky vzniku časopisu Integral na pozadí miestneho, ale aj medzinárodného vývoja. Časopis začal vychádzať v čase, keď sa objavili prvé prejavy avantgardného umenia, napríklad na Prvej medzinárodnej výstave (1. Internationale Kunst austellung) v Kaufhaus Tietz v Düsseldorfe (1922), vo Švajčiarsku vyšla kniha El Lissického a Hansa Arpa Die Kunstismen 1914 – 1924 (1925) a v Paríži sa uskutočnila medzinárodná výstava umeleckého priemyslu (apríl – október 1925). Štúdia tiež ukazuje, prečo sa musel Integral posunúť od jednotiacich snáh časopisu Contimporanul k radikalizmu. Tvrdí tiež, že v politickom a umeleckom prostredí danej doby nemal časopis inú možnosť než profilovať sa ako kubo-konštruktivistický. Štúdia vychádza z predpokladu, že integralizmus nie je produktom časopisu Integral, ale naopak, že časopis Integral je výsledkom Maxyho integralizmu (jasne viditeľného v jeho dielach aj teoretických stanoviskách), ktorého tribúnou sa stal. V rozpore so súčasným umeleckohistorickým chápaním však štúdia tvrdí, že Maxy nebol jediným integralistom v okruhu časopisu. Integralizmus bol (aspoň krátkodobo) výrazne obsiahnutý aj v dielach niektorých jeho prívržencov, predovšetkým v kubo-konštruktivistickej tvorbe Victora Braunera a Corneliu Michailesca a v teoretických textoch Iona Calugara a Mihaila Cosmu. Štúdia predstavuje integralizmus v celej jeho rozmanitosti, počínajúc ikonografickými námetmi a končiac štýlom krúžiacim okolo (oneskoreného) analytického kubizmu s ideovou podporou konštruktivizmu a niekedy dokonca aj dadaizmu. A nakoniec, triumfálna moderna, ktorú tak hájil Integral, je tu zachytená aj z jej (historicky) tienistej stránky, keďže otvorila cestu autoritárskemu diskurzu a umeniu socialistického realizmu.