Časopis ARS 47 (2014) 2

Bela TSIPURIA – Nana KIPIANI

Vplyv kubizmu v Gruzínsku: Kubofuturizmus, Kirill Zdanevič a David Kakabadze

(Resumé)

V Gruzínsku sa vplyv kubizmu najvýraznejšie prejavil v tvorbe Kirilla Zdaneviča a Davida Kakabadzeho. Na prelome prvého a druhého decénia 20. storočia začal aj v tejto malej krajine južného Kaukazu narastať záujem o moderné/avantgardné umelecké hnutia, takže je logické, že sem prenikli aj informácie o kubizme. Po páde Ruského impéria bola vyhlásená nezávislá Gruzínska demokratická republika (1918 – 1921) s hlavným mestom Tbilisi, ktoré sa stalo novým kultúrnym centrom a centrom moderného/avantgardného umenia. Básnici a výtvarníci vyvíjali čulé aktivity, či už Gruzínci, alebo umelci, ktorí v Tbilisi našli dočasné útočisko. Rozvíjal sa tu symbolizmus, futurizmus, dadaizmus, Zaum, kubofuturizmus, nadviazal sa dialóg medzi rôznymi kultúrami a umeleckými smermi. V avantgardnom prostredí Tbilisi sa jednotlivé smery a hnutia presadzovali v rámci rôznych umeleckých projektov. Umelci sa stretávali na večierkoch a v kaviarňach, vášnivo diskutovali a vymieňali si názory. Hoci sa spomínajú viaceré vyostrené debaty medzi rozličnými skupinami, vystavovali na tých istých miestach, svoje diela a teoretické štúdie uverejňovali na stránkach tých istých časopisov. Spájala ich snaha o umelecké sebavyjadrenie a experimenty. Syntetický prístup k moderne/avantgarde sa neuplatňoval len v praxi, ale v tbiliskej avantgardnej komunite našiel aj svoje teoretické zázemie. Kým gruzínska symbolistická skupina Modré rohy poskytovala stručné dejiny moderny, ako zdôraznil H. Ram, Ilja Zdanevič prišiel s koncepciou všetkosti a medzinárodná futuristická/ Zaum skupina 41° pod vedením A. Kručenycha trvala na zjednocujúcom „orchestrálnom“ prístupe k umeniu, ktorý sa u Kirilla Zdaneviča pretransformoval na myšlienku „orchestrálnej maľby“. V dielach Kirilla Zdaneviča a Davida Kakabadzeho nájdeme zreteľné znaky kubizmu. Aj keď tieto diela nevznikli priamo v čase formovania kubizmu, majú s ním spoločný jazyk. Gruzínsky kubizmus vykazuje predovšetkým črty syntetického kubizmu, čo je tiež pochopiteľné. Pokiaľ však ide o príčiny a výsledky, tie odrážajú vnútorné odlišnosti v gruzínskom modernom vedomí, ktoré sa v tom čase už začali črtať. Čoho sme v skutočnosti svedkami v gruzínskom kubizme, t. j. v dielach takých odlišných umelcov ako David Kakabadze a Kirill Zdanevič? V dielach Kirilla Zdaneviča prevažujú znaky kubofuturizmu. Na druhej strane David Kakabadze pretvára kubistickú metódu svojím vlastným spôsobom a podriaďuje ju konštruktivistickej logike, pričom používa viaceré znaky neoplasticizmu. Obaja však majú spoločnú istú vnútornú logiku: odmietanie trojrozmerného priestoru, vyzdvihovanie plošnosti a jednoduchosť vnímania. V dôsledku sovietizácie Gruzínska boli všetky aktivity v oblasti moderného a avantgardného umenia v Tbilisi po roku 1921 prerušené. Umelci, ktorí tu našli dočasné útočisko, opustili krajinu. Niektorí gruzínski umelci ešte istý čas pokračovali v začatej tvorbe, ale v totalitnom kultúrnom prostredí boli v rámci Stalinom nastolenej kultúrnej politiky moderní umelci v celom ZSSR nútení zavrhnúť svoje umelecké stanovisko a prejsť na nový umelecký štýl presadzovaný sovietskym štátom – socialistický realizmus. Gruzínski modernisti svoju tvorbu upravili podľa pravidiel klasického realizmu, ktorý sa zdal sovietskemu režimu prijateľnejší. Modernému umeniu však odzvonilo a do konca dvadsiatych rokov minulého storočia boli všetky stopy avantgardy vrátane kubizmu vymazané z kultúrnej reality a čoskoro aj z kultúrnej pamäti. Kirill Zdanevič a David Kakabadze pokračovali v tvorbe aj pod tvrdým ideologickým tlakom, ale ich avantgardné diela boli celé desaťročia ignorované a vylúčené z oficiálneho kultúrneho priestoru. Záujem o ich tvorbu opäť vzrástol až po rozpade Sovietskeho zväzu.