Časopis ARS 49 (2016) 2

Bibiana POMFYOVÁ

Stredoveké sakristie – k problému funkcií a architektonického riešenia (príklad Slovenska)

(Resumé)

Výskum stredovekých sakrálnych stavieb je čas od času konfrontovaný s otázkou, prečo sa v sakristiách niektorých kostolov nachádzajú zvyšky kvalitnej maliarskej výzdoby, konsekračné kríže, oltáre, pastofóriá, alebo prečo sa niektoré sakristie vyznačujú neobvyklými stavebnými formami. Tieto prípady akosi nezapadajú do nášho súčasného vnímania sakristií. Dávajú ale zároveň tušiť, že stredoveké sakristie neboli len servisné priestory, ale mohli slúžiť aj iným účelom, ktoré sa takmer vytratili z povedomia a len postupne sa stávajú predmetom systematického bádania. Príspevok prvýkrát sumarizuje základné poznatky o stredovekých sakristiách na území Slovenska. Pri identifikácii sakristií v stavebných celkoch sa môžeme len výnimočne oprieť o údaje v písomných prameňoch. Väčšinou vychádzame z predpokladu, že sa sakristia nachádzala v blízkosti presbytéria, resp. liturgického chóru. Pre územie Slovenska môžeme konštatovať, že v priebehu stredoveku sa stala preferovaná severná strana svätyne. Rozhodne však nešlo o žiadne záväzné pravidlo. Situovanie sakristií mnohorako variovalo. Identifikácia sakristií sa tým komplikuje. Prelína sa so širším problémovým okruhom funkcií rôznych bočných priestorov sakrálnych stavieb. Čím staršie kostoly, tým viac narastajú pochybnosti, ktorú a či vôbec niektorú časť stavby môžeme považovať za sakristiu. Jedny z najstarších potenciálnych dokladov sakristií sa viažu k zaniknutému kostolu na hrade v Bratislave (prelom 10./11. stor.) a k rovnako zaniknutému kostolu benediktínskeho kláštora v Krásnej nad Hornádom (pred 1143?). Od 13. storočia sa rapídne množia doklady bočných priestorov, ktoré môžeme interpretovať ako sakristie. Od druhej polovice 13. storočia sa stávali sakristie bežným javom aj v sakrálnej architektúre vo vidieckom prostredí. Variovalo nielen situovanie, ale aj pomenovanie a architektonická podoba sakristií, čo súviselo s ich multifunkčnou náplňou. Popri svojej základnej funkcii (úschova bohoslužobných predmetov, príprava na bohoslužbu) a ďalších iných pridružených funkciách (rôzne depozitáre, archívy, knižnice, klenotnice, azda tiež úradné miestnosti hodnoverných miest) mali mnohé sakristie i sakrálny charakter (tzv. sakristiové kaplnky). Dokladajú to nálezy oltárov, konsekračných krížov, architektonické formy, zvyšky maliarskej výzdoby, prípadne ďalšieho stredovekého vybavenia sakristií. Častý bol výskyt dvojpodlažných sakristií. Funkčné využitie druhého podlažia je mnohokrát len hypotetické. Určite však prípad od prípadu tiež variovalo, čo vyplýva aj z rôznych architektonických riešení.