Časopis ARS 49 (2016) 2

Miroslava CIPOVOVÁ – Peter MEGYEŠI

Chlieb ako spásonosné závažie. K stredovekej ikonografii Váženia duší

(Resumé)

K eschatologickým témam stredoveku patrí Váženie duší, ktoré vyjadruje vieru v spravodlivý súd, nesmrteľnosť duše, večný život a možnosť ovplyvniť pozemskými skutkami svoj posmrtný osud. V stredovekých obrazoch je táto predstava vyjadrená v postave sv. Michala Archanjela, ktorý na rovnoramenných váhach hodnotí skutky zomrelých. K tejto ikonografickej schéme neexistuje priamy biblický zdroj, ale je inšpirovaná starými indoeurópskymi tradíciami a formovaná mladšími teologickými textami. V rámci stredovekej ikonografie Váženia duší sa vyskytujú zobrazenia, v ktorých je na miske váh pri duši jeden, alebo viacero bochníkov chleba: nástenné maľby v talianskom Bolzane (1403), nemeckom Rottenstubene (1440-1460), českom Mouřenci u Annína (1310-1320), na Slovensku v Porube (okolo 1400) a Sádku. Chleby na miske váh, i s postavou asistujúceho anjela, ktorý ich tam ukladá, nachádzame v tympanóne Kaplnky sv. Michala v Košiciach (1360-1380). Článok prináša identifikáciu tohto špecifického ikonografického typu. Prekvapujúce závažie v podobe chleba/chlebov, ktoré na obrazoch prevažuje skaly, mlynské kamene, i snahu démonov zvrátiť výsledok váženia na svoju stranu, dávajú autori do súvisu s príbehom o bohatom colníkovi Petrovi. Ten v hneve hodil chlieb po žobrákovi, ktorý sa po ňom dožadoval almužny. O dva dni Peter vážne ochorel a mal videnie, kde sa na váhach vážili jeho skutky, pričom práve jeden peceň chleba darovaný v hneve vyrovnal jeho hriechy. Po tomto videní a uzdravení zmenil svoj život. Príbeh o Petrovi bol súčasťou legendy o sv. Jánovi Almužníkovi v Zlatej legende (Legenda aurea) Jakuba de Voragine, ale i iných stredovekých textov. Ak zvážime skutočnosť, že rozprávania zo Zlatej legendy patrili medzi najrozšírenejšie príbehy svojej doby a zbierka slúžila ako pomôcka pre kazateľov, je nanajvýš pravdepodobné, že výskyt chleba na miske váh v ikonografii Váženia duší môžeme spojiť práve s rozprávaním o colníkovi Petrovi. Chlieb je pri zobrazeniach Psychostázy významotvorný prvok: priamo poukazuje na jeden zo skutkov milosrdenstva- sýtenie hladných, a podľa Kristových slov z evanjelia (Mt 25, 31-46) dáva napĺňaniu tohto skutku eschatologický rozmer. Obrazy spájajú konanie v pozemskom čase s prísľubom spasenia a divákom názorne ukazujú ich dosah na večný život. Vzťah medzi činmi a posmrtným osudom sa v súvislosti s motívom chleba na miske váh nemusel spájať iba s konaním milosrdenstva. Na sviatok sv. Michala – 29. septembra – pripadalo na väčšine poľnohospodárskeho územia odovzdávanie feudálnych dávok. Veriaci pri odovzdávaní a vážení potravín mohol myslieť i na váženie svojej duše. Obrazy by tak slúžili ako vizuálny nástroj disciplinovania pri odovzdávaní časti úrody. Ikonografia Váženia duší s chlebom na miske váh predstavuje mimoriadne pôsobivý eschatologický obraz: ukazuje definitívny ortieľ jednotlivca medzi absolútnymi polaritami, pričom chlieb na miske váh pripomína, že rozhodujúcim spásonosným závažím môžu byť každodenné skutky v pozemskom živote.